
Aj keď neexistujú relevantné výskumy, ktoré by potvrdili či vyvrátili pozitívny účinok táborov pre deti - prax vraví jednoznačne, že chlapci a dievčatá sa aj práve vďaka takýmto niekoľkodňovým pobytom v cudzom prostredí stávajú samostatnejšími, zrelšími, v skupinkách sa učia navzájom spolupracovať, vytvárajú si nové priateľstvá , ale hlavne sa interakciou s novým prostredím a zážitkami posúvajú osobnostne ďalej. Ale čo tí, ktorí to celé pripravujú? Čo tí, ktorí sa nezastavia ani počas voľna pre deti, neustále makajú kdesi v zákulisí, a väčšina z nich na takom tábore môže o dlhom spánku len snívať? Ako je možné, že ich táto práca stále napÍňa a radi sa na miesto „večného detstva" stále vracajú? Tu sú názory niektorých z nich - animátorov kresťanských táborov:
Monika Frišničová (19): „Práca s deťmi veľmi napĺňa a povzbudzuje. Deti sú úprimné a veľmi milé... a aj keď ma zničia a po dlhom dni na tábore som unavená, odmenou mi je ich úsmev a šťastie na tvári."
Tomáš Kello (18): „Dôvod, prečo sa venujem animátorskej činnosti, siaha do môjho detstva, keď som bol sám účastníkom mnohých táborov. Tie boli pre mňa vždy synonymom úniku z reality, kde každý deň mal svoju pointu a nekončil za facebookom pri PC. Avšak neskôr som začal mať vlastné nápady a pohľad na takéto činorodé trávenie voľného času... ďalej zbožňujem prácu s deťmi, hlavne ak je výsledok viditeľný. Dnešná dobá má totiž značne zlý vplyv na mladšie generácie. A tábory (resp. organizovanú prácu s deťmi) považujem za jeden z najvhodnejších prostriedkov nápravy...zároveň mi to pomáha robiť lepším aj samého seba."
Viktória Žolnová (22): Animátorstvo ako také ma v mnohom posúva vpred, je to služba, pri ktorej môzem rozvíjať dary a talenty, ktoré mám, objavujem zároveň nové... pracovník s mládežou neraz prekračuje svoje hranice, „zdoláva vrchy" a pri každom zdolanom vrchu je posilnený....v tejto službe a nielen dávam,ale stonásobne viac dostávam."
Stanislav Bujda ,(25): „Animátorstvo je jedna z ciest, kedy človek prestáva myslieť na seba a myslí na tých druhých. Tým, že myslí na druhých, stáva sa jeho život krajší a naplnenejší... Okrem toho mi však dáva nové skúsenosti, viac kamarátov, veľa zábavy ako aj duchovné naplnenie."
Ak o dobrovoľníctve všeobecne platí, že ním človek nestráca, ale práve naopak, získa, tak o animátorstve to platí dvojnásobne. Nielenže vďaka vám zažijú deti neopakovateľné chvíle, na ktoré budú spomínať dlhé roky, ale aj vy si vychutnáte to pravé táborové dobrodružstvo. A kto z nás by sa nechcel aspoň na pár dní v roku vrátiť z „dospeláckej" reality do čias hier na námorníkov či pirátov, indiánov či vojakov, nekončiacej zábavy, smiechu, tanca, vankúšových bitiek či penových mečov?