Kráčala som po chodníku. Len tak som si všímala ... ľudí. Obyčajných ľudí. Ako ja či vy. A v duchu som si tragikomicky pomyslela - každý sa niekam ponáhľa. Každý pozerá len pred seba - resp. do zeme. Čo alebo skôr kto je napravo - naľavo, to už nikoho viac-menej nezaujíma. Priznám sa, že v mojom meste zvykne v popoludňajších hodinách žobrať veľa žobrákov. Boli by ste prekvapení, koľko ľudí prejde každý deň popoludní pred istým nákupným centrom popri staršej žene kľačiacej na kolenách s nápisom v rukách. Nie, možno to bola len halucinácia a nikto tam ...nebol. Asi som mala vidiny, lebo nik iný ju asi nevidel. Zvláštne.
Kdesi som raz čítala rozdiel medzi zištnou a nezištnou láskou. A dnes už viem - nezištná láska proste neexistuje. Aspoň u ľudí nie. Je zvláštny pocit vedieť, že hrabeme len pre seba. A možno niektorí "menej zištní" aj pre blízkych. Ale len svojich, pochopiteľne. Študujeme na prestížnych školách, aby sme dosiahli chvályhodné vzdelanie. Snažíme sa v spoločenskom rebríčku postúpiť čo najvyššie, aby nás uznávali. Nás. Muži chcú mať po svojom boku krásku, aby sa ňou mohli chváliť pred svojimi kamarátmi, a dievčatá často zbalia chlapca keď už nie preto, že sa doňho zamilovali, tak aspoň preto, aby nevyzerali pred ostatnými ako tie, ktoré nikto nechce. Robia to kvôli sebe. Nie kvôli tomu, aby urobili toho druhého šťastným.
Sme proste egoisti. Všetci. Priznajme si to. Pomôžeme, ale vždy zahreje pri srdci, ak nám niekto za to zloží poklonu, však? Poznám ten...sladký pocit. Prispejeme na chrám, veď pri menovaní darcov prečítajú naše meno...dnes umyjem riad ja, veď budem mať s čím vydierať zajtra. Ja som za teba včera umyla riad. Tak by si mi mohol trochu pomôcť (...ozaj, mohol? v skutočnosti myslíme - musíš!).Smutné. Ale sme len ľudia. Tým sa predsa dá ospravedlniť takmer všetko, nie? Podvádzame. Ale sme len ľudia. Klameme. Veď to je také ľudské. Celý život myslíme len na svoje záujmy. No tak - sme proste len ľudia. Je mi do plaču.
Ja len ďakujem Tomu hore, že mi ukázal, čo je to nezištná láska. Milovať, aj keď ťa odmietajú. Nič za to nežiadať. Rada by som sa dožila dňa, kedy by sme sa riadili niečím ako toto: "Milovať znamená priať si dobro druhého viac ako čokoľvek iné, dokonca viac ako dobro vlastné. Znamená to pomáhať milovanému, aby sa každým dňom stával viac človekom, akým sa má stať, a nie takým, ako ho vidia naše sny."
Ale keďže verím iba v jedinú utópiu...
