Na jednej strane sú otravné, ale sú súčasťou nášho života.
Prichádzam zo školy vyčerpaná, s plnou pusou viet, prečo musím robiť práve to, práve hento a nakoniec vždy pokrčím obočie s výkrikom: „Prečo ma tu nikto nepočúva?" Ale mama príde a s úsmevom povie medové slová, ktoré ma nakoniec povedú k učeniu.
Kde berie toľko trpezlivosti, keď má dvakrát viac práce, starostí a zodpovednosti ako ja. Chodí si v pokoji, akoby bola mimo reality. Celé dni sa len učím, pomáham a nič z toho. Posledné dni som sa zamýšľala, prečo práve žijem. Niekto žije pre Boha, niekto kvôli motorke, deťom či práve kvôli práci.
Toto obdobie som si práve kvôli maminmu zoznamu plnému starostí, ktoré vykonáva tak poctivo uvedomila, čo ma v živote vedie.
Môj problém bol práve zoznam, ktorý som si predkladala pred oči, čo musím ešte dnes stihnúť. Ak sa plány narušili, vytvoril sa vo mne hnev, čo následne pokazilo moju chuť do práce a stihla som minimum. Moje hobby, škola, priatelia a rodina mi prinášali viac nervozity ako radosť. Naučila som sa však všetko robiť s láskou, radosťou, viac vnímať momentálne situácie a počúvať problémy iných.
Alla Prima je termín, ktorý pochádza z taliančiny a znamená „najprv". V umení charakterizuje maľby dokončené na jedno posedenie a v živote povzbudením. Nehľadím nato, čo dnes ešte musím vykonať, ale nato, čo robím práve teraz. Je dôležité kombinovať starosti s odpočinkom a práve to prinesie spokojnosť z práce a zo seba samého.
