Dieťa sa točilo na všetky strany a búchalo o steny ulice, pokým mama využívala služby bankomatu. Jej azúrovo modré oči boli zahľadené na okoloidúcu ženu pod vplyvom alkoholu a veľmi sa jej páčilo, aká je voľná a keď si povedala, že si čakanie na mamu spestrí zábavkou, tak začala opakovať po žene cirkusové kreácie. Mestom známa alkoholička si opäť nedala od alkoholu dovolenku a pomalým, krúžiacim pohybom podopierajúcim sa o steny sa blížila k dievčatku. Bola už od nej len kúsok, aby ju zachytila a pozrelo sa jej do očí. Jej rubínovo červené oči, ktoré svietili v tme ju budú strašiť ešte dlhú dobu a keby nebolo všímavej matky, alkoholička by strhla slabé dievčatko k zemi. Otázky či má plakať, kričať alebo utekať, sa hmýrili dieťaťu stále dookola, pokým ju mama nevzala do náruče a nezahriala svojím teplým objatím. Upokojilo sa až po sladkej čokoláde, ktorú tak zbožňovala a mama k monológu ako sa má správať na ulici pridala aj novú vetu: „Nikdy si nepokaz život drogami". Nevedela, čo mama myslí pod slovom droga, ale je si istá, že nikdy nezačne s podopieraním sa o stenu a krvavočervenými očami.
