Ruku na srdce... doslova i v duchu. Koľko svojho času sme venovali našim blízkym počas ich života ?Zaneprázdnení prácou, kariérou, povinnosťami, Priznajme, že málo. Neodčiníme to teraz , v dňoch na to určených podľa kalendára. Má väčšiu duchovnú cenu a význam malá kytička zo záhrady, darovaná len tak, bez príčiny ,spoločne vypitá káva , slovo z očí do očí....
Práve preto sa snažme byť spolu, tu a teraz. Spoločné chvíle sa nedajú nahradiť modlitbami a postávaním na cintoríne. Stále ostane kopec vecí,slov,zážitkov,nevypovedaných myšlienok. Na tie už nebude čas,keď sa zjaví povestný prievozník.
Nájdime si zajtra,najlepšie už dnes chvíľu času na známych,kolegov, príbuzných.Obetujme sledovanie nekonečných seriálov,tie tu budú bohužiaľ stále. Nevzdychajme a neroňme slzy nad hrobmi,poďme sa smiať už teraz s tými,ktorí sú nám blízki...Zajtra môže byť neskoro.
Ako žijeme my,dávame vzor našim deťom. Nie poučkami,ale svojím správaním ich učíme,že si má človek vážiť človeka TU A TERAZ. Myslím,že rozprávka o troch grošoch platí stále.
P.S- Nemusíte mi ísť na pohreb,viac poteší,keď pokecáme teraz....
