Kamarátky-psíčkarky mali psa na každej fotke, ich heslá k účtom sa začínali menom psa, poznali všetky internetove obchody, kde predávali lahôdky pre psov, míňali nekresťanské peniaze na psie peliešky a svetríky a návštevu veterinára pod dvadsať euro nedali. Niežeby sme nikdy nemali psa. Prvý bol Punťo u babky, toho som milovala nekonečne a keď ho niekto zabil, plakala som celý týždeň. Bol to prvý veľký žiaľ v mojom päťročnom živote a dodnes som na Punťa nezabudla. Rodičia mali psov v rodinnom dome, či skôr na dvore. Pedro, Ťapo, Jasmína alebo Hermína. Áno, aj také bolo, že jeden pes mal dve mená, rodičia sa nevedeli dohodnúť, tak každý volal psa po svojom. Psovi to neprekážalo, reagoval na obe mená a na plnú misku. A ešte darovaný divoký Baron, kokeršpaniel, pri ktorom lietali sliepky tri metre nad zemou. Celé roky som potom odolávala psom vo svojom živote. Viem, koľko času pes potrebuje, ako ťažko sa mu zo srsti vyberajú bodliaky, aj aké je to namáhavé po každom venčení umývať mu labky vo vani a následne vydrhnúť celú vaňu.
Nastala však chvíľa, kedy sme sa rozhodli kúpiť psa. Cavalier Pluto náš dom rýchlo zmenil na svoj koterec. Chlpy máme všade, aj na čiernom obleku, aj v aute, na sedačke, schodoch, aj utierke na riad. On prvý leží na novej deke, koberčeku, vypranej bielizni. Stala som sa expertom na psie granuly, s veterinárkou som kamarátka. Na letnú dovolenku hľadám hotel priateľský voči psom. Susedov zo širokého okolia nepoznáme po mene, ale vieme, že to sú Zarovci, Floydovci, Valérovci, Zanzibarovci, Maxovci – podľa mien ich psov. Naučila som sa piecť rybičkové keksíky, ktoré Plutovi tak veľmi chutia.
Áno, aj ja som zistila, že láska psa sa nedá odmerať ani zvážiť. Miluje vás vždy, ale nielen preto je pes v živote človeka dôležitý. Tak, ako deti vyvedú dospelých z krajiny vlastného egoizmu, zvieratá vás naučia citlivosti voči všetkému živému. Sledujete psov, ktorí sa túlajú po uliciach a hľadáte ich majiteľov, posielate deky do útulku, zúrite, keď sa dozviete o týraní zvierat, slzy vám vyhŕknu, keď čudesný majiteľ vyhodí staručkého psa po rokoch z domu. Nedávno mi pani Floydová na prechádzke povedala: “Pes ma naučil viac byť človekom ako niektorí ľudia.”
S tým musím len súhlasiť.