(K)vetná dialýza

Hodvábna niť
Obskúrna nocturna
tancuje
vo vanilkovom spojení

omotaná tesne
V pazúroch zviera srdce
Kričí;
Rany sa liečia dlho!

Povrazy pritiahne silnejšie.

...

Komínom uniká dym
Došla však para
„Vystupovať, vážení!“

Na konečnej stanici
Posiatej lemurmi
Očami
Bozkami
Hnusom
Odpadom
a
Túžbami
Pevne zamyká ťažké brány
Malý mužíček
Sediaci na recepcii.

Luxusný hotel náručie odmietavo šomre
„Ľutujem, sme plní...“

...

Ako vtáča omámené kobrou
Ako jahňa, s bázňou hľadiace na leva
Fascinovane vykročím za tebou

Rozpíjam sa
Stekám
Pomaly zatvárajúc oči
Uvoľnená
ako prasknutá struna
harfy mladého Orfea
Až ma prekvapivo slanú
zacítiš na svojom líci

Necháš ma plynúť
Vkĺznuť posledný krát do tvojich vrások
Ochutnať stopu tvojich pier
Cítiť sa opäť tak zvláštne hebko
Mäkko a poddajne
Ako vtedy
Keď sme spolu splývali v bublinách
Vyfúknutých dúhovým bublifukom
Predtým.

Na ostrej hrane tvojej sánky
Hodinár na chvíľku pretočí čas.
Kolíšem sa, mihotám, hojdám
Čakám na ten pravý okamih

-Teraz-

Malá slza skočila bunjee. Chýba jej však lano.
Namiesto hrôzy sa jej pri páde v zlomku sekundy na tvári mihne úsmev.
Dotykom so zemou sa rozprskne na tisíce menších čiastočiek.

Slza (síce slaná) je spokojná.

Je voľná.