Zameranie sa na seba, bez pocitu viny. Naše self vládnu dnešku, a kráľov je toľko, koľko duší. Kde zmestia sa ich tróny?
*
Koľko gramov váži naša sloboda? Nakoľko je individualizmus vo svojej podstate narcisticky nezrelé volanie po "slobode"? Bez záväzkov, odkázaný len na seba, žiť ako sa mi zachce, a tým nebrať ohľad na prostredie, na nutné väzby, nebrať ohľad na všetko naokolo, čo nás obklopuje a tým aj dotvára.
Krívanie našej spoločnosti je zrkadlom esencie lásky dneška - tvoríme dotyčnice, ktoré vyfukujú bubliny ilúzie trvania. Je to krásne, pokiaľ nepríde iná, v danom momente pre mňa dôležitejšia potreba.
-Chceme cítiť - no nechceme zažívať negatívne pocity-
-Chceme, aby bolo o nás postarané - no nechceme sa starať-
-Chceme zažiť všetko - no nechceme sa obmedziť-
Rozhodnutie "dospieť" prináša zúženie možností, znamená výber jednej alternatívy, a tým opustenie ideálu. Rozhodnutie znamená znášanie zodpovednosti. Znamená zrelosť.
Ak človek nepotrebuje bližšie putá, ak je mu jedno, čo si myslia a cítia jeho blízki, nechce nikoho milovať rovnako ako seba samého, nechce od nikoho „závisieť“, jeho voľba individualizmu je čistá, a tým integrovaná. Žije však sám, v svojom paláci mrazu a nesmie...
Nesmie volať po teple.
Ak po niečom túžim - vyžadujem. K túžbe sa prišíva zodpovednosť, ako gombík na tvojom zimnom kabáte. Zodpovedáme spoločnosti, prostrediu, ľuďom, ktorých máme radi. A preto, nikdy individualizmus nebude fungovať na plný plyn. Je to ideál nefunkčnej paradigmy. A možno práve preto, že je to ideál, toto celé v pohybe nikdy nebude štartovať. Akoby stláčame brzdu a plyn naraz, a vzniká energia bez plynulého chodu, drhne to. Ale zároveň práve preto, že je to ideál, nastavuje nám zrkadlo vlastnej morálnej nemohúcnosti, a preto funguje. Funguje na báze hniezda vo výšinách, vzhliadať a zároveň nechať na nebesiach, nepretláčať svoje snové krídla oblokom reality. Inak pozdravíš Ikara v obludáriu, a neviem, či sa ti to zrovna chce.
...Pokiaľ človek pozná svoje potreby, vie, ako konať. Ak je moja potreba naplnená bez prispenia externých faktorov a teda bez záväzkov, je všetko v poriadku. Ak však neriešim alebo zanedbávam potreby toho, čo plní moje potreby, niekde je chyba. Ak kašlem na to, čo napĺňa moje potreby, je len otázka času, kedy sa to opotrebuje, a tým prispejem k zániku.
...sloboda spočíva v harmonizovaní prijímania a dávania, v uvedomení si krehkej stability systému, reorganizovaní nielen svojich potrieb, ALE ak chcem mať svoje self uspokojené, aj v napĺňaní potrieb druhých.
-Cyklus sa dotýka celého systému, nie iba mňa „JA“ ako funkčnej jednotky-
Bez systému sa zdá život niektorým ľuďom krásny, no bez systému by sme boli globálne stratení. Ak sa zničí celok – spoločnosť, nie je podstatné, že ja som prosperoval. A na to mnoho – ...istov zabúda.
Žiaduca sloboda spočíva v harmonizovaní povinností. Vtedy život dýcha.
....raz sa vraj stalo, že kráska Atlantída zanikla. Je len otázkou času, kedy krásku Európu býk zloží z chrbta a ona – taká, akú ju poznáme dnes – plná dysfunkčných postojov (nielen) individualizmu, začne plakať. Plač je transformácia. Odrazový mostík do neznáma. Čaká ju nový život, čaká ju zmena tisícročia.
A hejže, nebude to tak ďaleko. Už na svojho býka vysadla. A nám neostáva nič iné, iba tešiť sa. Lebo zmena nie je statika, správna taktika tiká, a my, v rukách popcorn, môžeme len čakať.
Dobrú chuť.
*
