Poznáme oficiálnu verziu, ktorá síce nieje dodnes tak celkom potvrdená, noznie najpravdepodobnejšie. Ak by som si jednu mal vybrať, bola by to určitetáto. Čo nás teda núti stále sa vracať k iným, niekedy až non-sensne znejúcimverziám?
Štefánik už od vlastnej smrti patrí k ikonám, ba až fetišom slovenskejnárodnej histórie. Pomenúvame po ňom ulice, námestia, vytlačili sme ho na"cenné papieriky" najvyššej hodnoty. Väčšina Slovákov ho berie, akoniekoho nadprirodzeného, v niektorých prípadoch takmer svätéhočloveka-bojovníka. Málokto však skutočne o živote Milana Rastislava Štefánikavie dosť na to, aby si ho mohol uctiť ako národovca, či Slováka číslo jedna.
Vedec, odvážny vojnový pilot, politik a diplomat. Všetko robil naplno, možnotoho bolo naňho už veľa, no stále myslel na Slovákov, ľudí, ktorí ostali doma,ktorí ticho trpeli pod Uhorskom. Rozhodol sa postaviť sa a spraviť niečo presvoju vlasť. Dával do toho všetko a aj počas cesty na Slovensko mal hlavu plnústarostí. Hoci sa vracal po prvý krát od smrti svojho otca, čomu v tých časochbolo už šesť rokov. Prečo nedokončil svoju misiu?
Asinajpravdepodobnejšou príčinou je nezvládnutie riadenia beztak ťažkoovládateľného lietadla typu Caproni. Ťažkú manipuláciu s lietadlom potvrdzujeaj fakt, že syn výrobcu tohto lietadla zomrel na následky haváries rovnakým typom lietadla. Kritický bod nastal zrejme počas pristávaciehomanévru, kedy pilot robil posledný poloblúk. Nezvládol riadenie a lietadlosa zrútilo.
Praktickyrovnaký scenár, ale s miernou obmenou predostrel Štefánikov pobočníkDaniel Lévis, s ktorým sa rozlúčil v Paríži a mali sa opäťstretnúť v Bratislave. Úryvok z jeho svedectva: „Lietadlo boloteraz nad našimi hlavami a pripravovalo sa k pristátiu. Z paluby nás užpozdravovali mávaním rúk. Všetko vypadalo, že prebieha normálne; počasie bolokrásne, vietor slabý, viditeľnosť dobrá. Naraz sme videli, ako pristávajúcelietadlo začalo opäť stúpať; zrejme pilot v poslednom okamihu považoval zavýhodnejšie letisko ešte raz obletieť, aby ho lepšie obhliadol. Na vtedajšiudobu lietadlo bolo veľmi ťažkým strojom. Motory neboli dosť silné, aby houtiahli... lietadlo stratilo rýchlosť behom tentatívneho, bohužiaľ zbytočnéhovzostupu, a ako sa môže stať v podobnej situácii, zamierilo ťažko k zemi, kamsa napokon zrútilo a začalo horieť.“
Nešťastnánáhoda, kedy si pohraničné vojská pomýlili taliansku vlajku na lietadles maďarskou. Počas plánovanej cesty Milana Rastislava Štefánika naSlovensko prebiehali pohraničné boje medzi Československom a Maďarskom.Maďarské lietadlá zhadzovali propagačné letáky pre Slovákov, kde sa hovoriloo spolužití Maďarov a Slovákov. Bratislavská posádka si teda podľatejto hypotézy mala pomýliť Štefánikove lietadlo s lietadlom nepriateľaa nešťastne ho zostreliť. Proti však hovorí fakt, že talianske lietadlávyzerali zospodu inak, než maďarské.
Politickávražda zo strany Beneša a Masaryka. Milan Rastislav Štefánik dopomoholk vytvoreniu svojbytného Československa všetkým, čím len vedel. Stal saneodmysliteľnou súčasťou československej politickej a diplomatickejšpičky, no po vytvorení samostatného československého štátu už nebol potrebný,ba dokonca sa stal nežiaducim. A to z dôvodu otázky povojnového smerovaniaČeskoslovenska. Štefánik aj naďalej presadzoval spoluprácu s Francúzskom,čo sa na ruský boľševický štát orientovaným Masarykovi a Benešovi nemuselopáčiť. Aj toto bol zrejme dôvod že slovenskí fašisti a ľudáci obvinili vroku 1927 týchto dvoch českých politikov z politickej vraždy. Čo všakhovorí proti je fakt, že posudok, podľa ktorého boli Masaryk s Benešomobvinení vypracovali znalci pod vplyvom fašistickej propagandy.
Politickávražda zo strany Talianov. V lietadle okrem Milana Rastislava Štefánikasedeli aj dvaja talianski piloti a mechanik. Štefánik mal byť „odstránený“z dôvodu mocenských rozporov medzi Talianskom a Francúzskom, pričomŠtefánik sa pridal na stranu Francúzska. Čo však hovorí proti, je fakt, že asilen ťažko by sa našli dvaja piloti, ktorí mali ísť so Štefánikom na smrť. Čo bymohlo teoreticky podporovať túto myšlienku je fakt, že haváriu lietadlavyšetrovali Taliani a za príčinu určili zlyhanie lietadla.
Samovraždazdecimovaného muža. Denník SME v prílohe TV oko uverejnil rozhovor s historikomDušanom Kováčom, podpredsedom SAV. Ten zverejnil svedectvo generála Janina,človeka blízkeho Milanovi Rastislavovi Štefánikovi. Požiadal, ale, aby bolojeho svedectvo do roku 2000 utajené. Prečo? Janin predpokladal, že v roku 2000už bude slovenská spoločnosť taká, že jeho svedectvo nebude pre ňu problém.Ukazuje sa, že sa zmýlil: je to problém. Janin bol presvedčený, že Štefánikspáchal samovraždu. Čo hovorí proti: Ak by Štefánik chcel spáchať samovraždu,bol by zodpovedný aj za smrť troch talianskych spoločníkov, ktorí s ním boli vlietadle. Čo ale opäť vnáša pochybnosti do pochybností je, že telo Štefánikas našlo bez známok vystavenia ohňu mimo lietadla. Janin predpokladal, žeŠtefánik z lietadla chcel vyskočiť a talianski spoločníci sa mu v tomsnažili zabrániť. Došlo k nejakej šarvátke, lietadlo sa stalo nezvládnuteľným ahavarovalo. Dôvodmi k samovražde mali byť neúspechy na Sibíri, vzrastajúcenapätie medzi ním a Benešom a zhoršujúci sa zdravotný stav.
Nech už je pravda kdekoľvek, pravdepodobnosť, že sa ju niekedy dozvieme celú a neskrývanú rúškom tajomstva je mizivá. Už len preto, že tajomstvom je opradený celý život Milana Rastislava Štefánika.
