Veľa krát bola zodpovednosť zvalená na samotných fanúšikov, ktorí násilnosti vyvolali, no najväčších chýb sa dopustili organizátori.
40,000 milovníkov futbalu bolo natlačených na štadióne, ktorý bol postavený v TRIDSIATYCH rokoch dvadsiateho storočia a len s malými úpravami sa zachoval až do osudného dňa. Lenže, v tragicky dezolátnom stave, ktorý môže pripomínať napríklad náš belasý národný štadión. Dôvodom bol nedostatok financií. Prečo páni z UEFA tento štadión zvolili za miesto takejto udalosti, mi je však záhadou a miliónom ľudí tiež...
Pouličné bitky ovládli ulice Bruselu už v skorých ranných hodinách, no príslušníci polície miesto toho, aby nebezpečné živly zatkli a uväznili, nahnali ich do areálu štadióna, aby mali čo možno najskôr pokoj.
Najostrejší chlapci z oboch táborov boli usadení v dvoch oddelených sekciách hneď vedľa seba. Oddelených... jedným plotom. Takisto, jeden plot oddeľoval tribúny od ihriska. Dve hodiny pred začiatkom zápasu začala "talianska strana" provokovať Angličanov a tí sa po rôznych nepekných pokrikoch rozhodli, že sa odmenia svojim "priateľom" z čižmy aj inak, ako len slovne. Plot praskol veľmi rýchlo a za pomoci boxerov i nožíkov boli Taliani zatlačení na tri metre vysoký tehlový múr, ktorý sa zrútil a mnohí mŕtvi skončili svoju životnú púť práve pod jeho zvyškami. Nakoniec však môžme povedať, že samotný pád múru bol šťastím, pretože fanúšikovia boli natlačení na seba a vzniklo akoby viac vrstiev, obetí mohlo byť niekoľkonásobne viac!
Napadnutí fanúšikovia, keďže nemali možnosť úniku, narazili sa na múr, kde si doslova šlapali po hlavách, chceli vyliezť von, čo múr vydržať nemohol. Aby toho nebolo málo, Talianske posily dobehli priamo cez ihrisko a v novej vlne zaútočili na anglických hooligans.
Poriadok na ihrisko priniesli zo sebou až policajné posily s časťou Belgickej armády a až potom mohli na pomoc nastúpiť záchranári, ktorí ranených odnášali z tribún na častiach rozbitého plotu. A keďže sa asi vlastne nič také hrozné nestalo, zápas sa s miernym meškaním mohol začať.
Ani jedno z družstiev neprejavovalo záujem o hru, no organizátori sa pre zrušenie zápasu báli oveľa väčších nepokojov a preto bolo zápas nutné odohrať, samotní hráči sa snažili okľudniť rozohnené masy svojich fanúšikov.
Jeden z najnezmyselnejších sa skončil tesným víťazstvom Juventusu 1:0, no v skutočnosti prehral celý futbalový svet. Najsmutnejší gól v histórií gólov vsietil Michel Platini.
Stav štadión v Bruseli teda iste nezodpovedal stavu, aký by bol na odohratie tak nabitého futbalového zápasu požadovaný. Svedkovia a taktiež aj organizátori pripustili, že štadión nebol riadne zabezpečený ani rozmiestnením strážcov poriadku a zákona a dokonca, plot okolo samotného areálu bol DERAVÝ, takže sa cezeň mohli bez akýchkoľvek problémov dostať diváci bez lístkov. Alebo svedectvá čestne platiacich futbalových nadšencov, ktorí tvrdia, že počas celého dňa si od nich nikto lístok nevypýtal.
Arzenál použitých zbraní je naozaj úctyhodný. Od fliaš a inej príručnej batožiny, cez tehly z rozbitého múru, až po nože, boxery, či dokonca štartovaciu pištoľ. Taliansky Tifosi dokonca odpálili niekoľko rakiet na svojich protivníkom...
Aké boli dôsledky? Okrem 39 obetí a niekoľkých stoviek ranených boli všetky anglické futbalové družstvá na päť rokov vylúčené zo všetkých pohárových súťaží organizovaných UEFA-ou. Ďalší Angličania boli v Taliansku napadnutí a pred talianskymi reštauráciami v Liverpoole sa objavoval čoraz väčší počet kvetov.
Anglická kráľovná a Margaret Tatcherová poslali oficiálne ospravedlnenie do Talianska, i Belgicka a definitívne vzali celú vinu na anglických fanúšikov. Bobby Charlton povedal, že v noc Heyselskej tragédie sa hanbil za to, že je Brit.
Britská polícia začala s obrovskou protiofenzívou voči Hooligans a zatkla niekoľko hlavných aktérov a organizátorov známych pod menom "Generals", iní futbaloví chuligáni si povedali, že videli dosť a výtržnosti zavesili na klinec. Bohužiaľ, nespravili tak všetci a dnes futbalové chuligánstvo opäť silnie.
Noc označená ako "The day, when football died" - Deň, kedy futbal zomrel - ostane v pamäti mnohých naveky. Futbal už nikdy nebol a ani nebude taký, aký pred touto tragickou udalosťou. Množstvo futbalových nadšencov, či už fanúšikov, funkcionárov, alebo aj samotných hráčov, ktorí sa futbalom zabávali, pocítili obrovskú krivdu. Svet ostal v nemom úžase nad beštiálnosťou niekoľkých individuí. Skvelí, talentovaní hráči, kluby vybudované s obrovskou námahou, celý duch a tradícia futbalu, to všetko bolo v jednom okamihu zničené a viera vo futbal musela byť vybudovaná znova a od samotných základov.
Je to škoda, pretože futbal dokáže byť krásny a plný emócií, no dnes sa už rodič bojí zobrať svoje dieťa na futbalový zápas, nie preto, že by si tam obohatil slovník, ale preto, lebo sa musí o jeho zdravie báť.
S nevinnými obeťami futbalového chuligánstva umiera i futbal!
Zdroje:
http://bianconeri.tripod.com
http://raylennox.skinhead.sk
