Už takmer končí tento festival, ale nikdy nie je neskoro. dnes od ôsmej večer do ôsmej ráno bude filmová noc. za dvanásť hodín kvalitného filmu je 230 korún slušná cena, no nie? včera sme zo školy namiesto polovice vyučovania boli na tom festivale, v Karlovej vsi. A pravdu povediac zo skúseností zo základnej školy viem, že deväťdesiat percent výchovných koncertov a podobných akcií je len ďaľší zo spôsobov ako sa vyhnúť učeniu a dobre si pospať. Z toho dôvodu upozorňujem, že v prípade Festivalu fr. filmu tomu tak nie je. Pre človeka so záujmom vidieť duchaplný film je táto akcia to pravé orechové( príjemná zmena pri množstve komerčných hovadín z americkej produkcie ). Aj minulý rok som mala tú česť vidieť jeden frankofónny film, totiž ono to prebieha každoročne, a úroveň ani zďaleka neklesla. Ba naopak. Konkrétne deň dozadu okolo obeda premietali Le grand voyage, Veľká cesta. Ja sťa študentka bilingválneho gymnázia som rozumela veľmi dobre aj bez tituliek, ale pre ľudí, ktorí nemajú to šťastie a neničia si nervy na Metodke pod plátnom, trochu slabšie čitateľné ale predsa, púšťajú titulky. Z času na čas vypadnú a tak, ale pre človeka, čo aspoň raz videl film v divixovom formáte by to nemalo byť odrádzajúce. špeciálne včerajší film sa mi zdal trochu zdĺhavý, čo nekompenzovali žiadne napínavé scény ani nič podobné, lenže zvlásštny záver zmiernil bolesti zadnice, ktoré mi na sedadlách kina Istota znepríjemňovali kultúrny zážitok. A keď si odmyslím tvrdé stoličky, vynechám poniektoré scény, tak posolstvo filmu a úžasné zábery z cesty otca a syna počnúc Francúzskom, Talianskom a vôbec všetými krajinami ležiacimi medzi Parížom a Mekkou by uchvátili takmer každého. Preto ak máte sedemdesiat korún, a neviete, čo s nimi, taktiež zhruba hodinu a pol čas, zájdite do Karlovky a pozrite si daktorý z nmožstva hodnotných a interesantných filmov, ktoré vyprodukovali francúzsky hovoriaci režiséri z Kanady, Belgicka, Francúzska a vôbec zo sveta
