Ako to už tak zvykne bývať, každý sa narodí do rodiny, v ktorej sa ho snažia určitým smerom viesť a ako tak mu pomôcť sformovať názory. Ani ja som sa nestala výnimkou a už od útleho detstva som bola vedená ku katolíckej viere.
S ideológiou kresťanstva, ak to tak môžem nazvať, sa plne stotožňujem. Som naozaj rada, že sa v ťažkých chvíľach mám na koho obrátiť a prípadne to aj do určitej miery zneužívať. Veď koniec koncov kto ešte nevinil za svoje problémy niekoho iného ako seba samého? Dovolím si tvrdiť, že takých ľudí je minimum, ak vôbec. Čiže ja ako veriaca to mám podstatne ľahšie, užlen pre ten alibizmus.
No pretože nie som úplný pokrytec a odvolávalam sa na Boha pre nič za nič, spomínam, aby som v deň sviatočný svätila. Tak tomu bolo aj včera. Našou dlhoročnou tradíciou je, že s maminou v nedeľu ideme vždy do Modrého kostola. Už som počula chýry, že naši milí biskupi si na ovečky v tomto čase neistoty spomenuli. A skutočne. Po klasickom úvodnom čítaní farár vytasil niekoľko strán starostlivo vybraných slov od našich cirkevných najvyšších. Ani nedočítal prvú vetu a padla mi sánka. Celú štvrť hodinu som počúvala ako sa hodnostári obávajú o správnu voľbu občanov vo voľbách...!
Nepopieram, že odznievali veľmi dobre a jasne formulované argumenty, a ja ako človek, ktorý ich za tento rok na škole napísal a prečítal nespočetne veľa, to viem oceniť, no zároveň implicitne naznačovali, koho by sme mali voliť. Nenápadne to zakrývali hlavne apelovaním na naše nationálne cítenie a v prvom rade povzbudzovali k účasti. To schvaľujem, veď ten, kto sa aktívne neúčastní volieb, pasívne dáva svoj hlas víťazovi. Avšak do takej mieri zhadzovali liberálne myšlienky jasne formulované niektorými stranami, že nikomu nemohlo uniknúť ich odmietanie konkrétnych kandidátov.
Teraz som skutočne na pochybách, čo tým cirkev sleduje. Nie je to azda tak, že sa cirkev natoľko bojí straty aktuálnej pozície a zháňa hlasy podobne ako poniektorí kandidáti v petržalskych primátorských voľbách? Alebo sa ponúka druhé vysvetlenie, ktoré zrejme kolaboruje s tým prvým, ale je nepochybne znepokojujúcejšie. A síce, že katolícka cirkev absolútne veriacim katolíkom nedôveruje a takto to kričí do sveta.
Či je to tak či onak, stále viac a viac si táto inštitúcia podkopáva nahnuté postavenie, umocnené aj mnohými dielami, ktoré pokúšajú veriacich a vystavujú ich vieru skúškam. To, či obstoja, respektíve obstojíme, je hlavne na nás samých, vysokopostavení biskupi by nám v tom mali pomôcť, no priznám sa, že nedeľný pastiersky list vyvolal u mňa voči cirkvi nechuť a dokázal, že cirkev samotná nemá s Bohom, tým najvyšším hodnostárom, nič spoločné a každé slovo z nedeľnej kázne ju priklincovalo bližšie k zemi, čím ju oddialilo od neba, vytvorilo z nej figúrku politikov a stala sa z nej súčasť volebnej kampane.
