V prvom rade mladí lekári. Mali už šancu odísť. Ak ostali, mali na to rôzne dôvody a tie pravdepodobne za ten pomerne krátky čas nepominuli. Je všeobecne známe, že s atestáciou sa odchádza ľahšie. Navyše doma môže byť o čosi jednoduchšie ju získať. Stačí len podpísať dohodu o zvyšovaní kvalifikácie. Tá funguje na princípe „niečo za niečo“ – umožnia mi atestovať a ja ostanem pracovať niekoľko rokov v nemocnici. Podanie výpovede je jasné porušenie tejto dohody. Mladému lekárovi preto hrozia pri skončení pracovného pomeru sankcie, ktoré určite nepomôžu napätému rozpočtu nezamestnaného človeka. Nemocnica bude skrátka chcieť peniaze...
Prečo teda podal výpoveď? Má toho plné zuby, požaduje zmenu, podvolil sa tlaku davu, kolegov, celého oddelenia… Pochopiteľné a ľudské dôvody. Veď kto by to mal predsa všetko znášať! Ale pozor! Keď celý tlak kolektívu pominie a výpovede budú podané, zostane mladý lekár bez práce. A následky v podobe platieb za hypotéky, účtov a spomínaných sankcií bude niesť len a len on sám… Spomínanej sankcii sa lekári nevyhnú dokonca ani v prípade, ak ich po podaní výpovede a skončení pracovného pomeru nemocnica opäť prijme na to isté miesto.
Druhá skupina lekárov, ktorí na výpovede môžu doplatiť, sú tí starší a skúsenejší. Lekári s 20 - 25 ročnými skúsenosťami a praxou, ktorým do zaslúženého dôchodku už veľa nechýba. Tí majú spravidla už dobrú pozíciu a slušnú mzdu. V preklade - pre zamestnávateľa sú „drahí". Ak nehovoríme o lekárovi s naozaj zvučným menom, zamestnávateľ výpoveď takéhoto lekára uvíta. Konkurencia môže byť veľká (cca. 2000 lekárov bez práce?) a ak by mal náhradný lekár o 10 rokov praxe menej, jeho plat môže byť a pravdepodobne aj bude nižší. Nemocnica tak môže značne ušetriť. A lekár, ktorý podal výpoveď, si môže búchať hlavu o operačný stôl.
Ak samozrejme nepatrí medzi tých, ktorí okrem nemocnice majú aj privátnu prax, či robia na ďalších miestach. Tí možno majú záložné zdroje na prekonanie prípadnej krízy. Čo však v prípade, že záložné zdroje nebudú stačiť? Vrátiť sa naspäť do nemocnice? Jasné! Ale tie sa medzičasom transformujú na akciovku (bez tabuľkových platov). A prečo by mala akciovka pristúpiť na pôvodný lekárov plat? Veď on predsa niečo chce…
Tretia skupina, ktorá môže mať s výpoveďami reálny problém, sú lekári z oddelení a nemocníc, o ktorých sa už dlhšie povráva, že ich treba zavrieť (nie lekárov, nemocnice). Tu sú výpovede lekárov pre manažment doslova darom z nebies. Nedostatok lekárov bude tým posledným klincom do rakvy. Zavrieť oddelenie bez lekárov alebo ho zlúčiť s rovnakým oddelením v inej budove bude potom veľmi jednoduché. Žiadne ponúkanie náhradného miesta, žiadne odstupné či hromadné prepúšťanie. V Bratislave sa takto môže definitívne skončiť napríklad história Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej.
Kto teraz môže získať? Napríklad lekári, ktorí výpoveď nepodajú. Takíto lekári totiž ako zamestnanci prejdú do akciových spoločností aj s pôvodnou pracovnou zmluvou. Pri najlepšom scenári sa môže dokonca stať, že nedostatok lekárov im umožní vyjednať si vyššie mzdy. Tí, ktorí sa budú vracať, už také výhody mať nemusia.
Čo môže urobiť lekár, ktorý sa nechal uniesť davovou hystériou kolegov z oddelenia podávajúcich výpovede? V prvom rade by mal naozaj dobre porozmýšľať. Má vôbec nejaký plán B pre prípad, ak LOZ jeho výpoveď náhodou podá? Nie? Ooops....
Z toho, čo sa zaznelo v médiách sa nezdá, že by plán B existoval. Veď sám predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marian Kollár verejne povedal: „My nedávame výpovede preto aby sme odchádzali, my dávame výpovede, aby sme upozornili, že stav v zdravotníctve je kritický." Tieto slova v preklade znamenajú: "My tie výpovede nemyslíme úplne vážne."
Keby ste náhodou nevedeli, výpoveď je jednostranná záležitosť. Keď ju podám, druhá strana s ňou nemusí súhlasiť, nemusí ju schvaľovať. O výpovedi rozhoduje iba ten, kto ju podáva, nikto iný. Samozrejme, výpoveď si možno rozmyslieť. Avšak na stiahnutie výpovede však už potrebujem súhlas od druhej strany. Tá však nemá povinnosť súhlasiť, iba môže...
…a nemusí ako napríklad v susedných Čechách. Tam výpovede zabrali, aj keď nie u všetkých. Najznámejšou obeťou výpovedí sa stal predseda Lékařského odborového klubu Martin Engel. Podal výpoveď a keď ju chcel stiahnuť, zamestnávateľ s tým nesúhlasil. Tak sa ocitol bez práce. V súčasnosti vraj robí poradcu slovenským odborárom. To, či český recept zaberie aj na Slovensku budeme vedieť onedlho. Je však jasné, že šéfovi slovenskej lekárskej rebélie osud jeho českého náprotivku nehrozí. Predseda LOZ ako súkromník môže sám sebe podávať a výpoveď a následne ju sťahovať tak často bude chcieť. To ho výrazne odlišuje od radových lekárov - odborárov. Na rozdiel od nich neriskuje.
Čo ak sa niekto nechal strhnúť davom a teraz si trhá vlasy? Lekári, ktorí si to v hodine dvanástej rozmyslia, by to mali čo najskôr písomne oznámiť zamestnávateľovi. List, ktorý treba čo najskôr zaniesť do podateľne, by mal obsahovať zhruba toto:
1. chcel som podať výpoveď, dokonca som ju aj podpísal a odovzdal LOZ
2. súčasne s výpoveďou som udelil plnomocenstvo LOZ a ich prípadnej advokátskej kancelárii na všetky právne a faktické úkony súvisiace so skončením môjho pracovného pomeru
3. svoj názor som neskôr zmenil a týmto oznamujem zamestnávateľovi, že okamžite odvolávam plnomocenstvo udelené LOZ
4. výslovne uvádzam, že v prípade ak zamestnávateľ dostane moju podpísanú výpoveď s dátumom xx.xx.2011 od inej osoby ako mňa samého (LOZ, advokáti, pošta), nech na ňu neprihliada
Samozrejme si treba nechať kópiu listu potvrdiť podateľňou, najlepšie aj s časom podania a dobre odložiť. Odvolanie plnomocenstva LOZ možno urobiť písomne aj neskôr ako podanie oznámenia o odvolaní plnomocenstva zamestnávateľovi.
Na koniec to najdôležitejšie: lekári nechcú, aby si proti sebe popudili pacienta. Manažment nemocníc pacienta poškodiť nesmie. Takže pacient výpovede prežije bez ujmy. Ak sa teda manažment nemocníc neposerie, na výpovede doplatia iba lekári. Nikto iný.
