Málokto vie, že takéto poskytnutie informácie je porušením zákona. Áno, povedať novinárom , že Janko Mrkvička má po nehode zlomené tri stehnové kosti, je nezákonné. Každý zdravotnícky pracovník je totiž povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Tak sa to píše v § 80 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z.z.
V praxi to znamená, že zdravotnícky pracovník má mlčať v prvom rade o zdravotnom stave svojho pacienta. To však nie je všetko. Mlčať má aj o iných veciach, ak sa ich dozvie pri výkone svojho povolania. Ak pacient lekárovi v ordinácii povie, že zatajil manželke výhru v Lotte, musí byť ticho. Mlčanlivosť ide dokonca až tak ďaleko, že ak sa manželka pýta, čo je jej hospitalizovanému manželovi, lekár by jej to nemal povedať. Výnimkou je, ak to manžel lekárovi dovolil.
Ak by sa malo postupovať podľa zákona, na novinársku otázku, či sa niekto konkrétny lieči v nemocnici, by novinár prakticky nikdy nemal dostať odpoveď. Žiadnu odpoveď. Takže keby sme si predstavili peknú novinárku s mikrofónom, ktorá sa spýta lekára: „Prijali na vaše oddelenie pána ministra?", rozhodne by sme nemali vidieť, ako lekár prikývne a kamera potom ukáže veľkú tabuľu s textom „Psychiatrická klinika."
V praxi to však takéto porušenia mlčanlivosti zdravotníkov nikto nerieši. Únik informácie typu:minister Richter mal po nehode vo vrecku tisíce eur, pilulky na potenciu a prezervatívy, však riešenie zjavne vyžadoval. A rázne!
Univerzitná nemocnica v Bratislave sformulovala dokument s názvom „Vyhlásenie o mlčanlivosti" a dalo ho zamestnancom na podpis. Zlé jazyky dokonca tvrdia, že na prvý raz sa to nepodarilo, a tak to podpisovali na dvakrát.
Vyhlásenie o mlčanlivosti vyzerá takto:

Keď som si text prečítal nezdržal som sa smiechu. Celé je to v prvom rade úplne zbytočné. Povinnosť predsa vyplýva zo zákona. Navyše, ak si dobre pamätám, o mlčanlivosti sa píše aj v pracovných zmluvách, ktoré Univerzitná nemocnica dáva podpisovať svojim zamestnancom.
Avšak najhumornejšie sú na prehlásení dve veci. Prvá je, že chudák zamestnanec nemocnice nesmie informácie, ktoré sa dozvie sprístupniť tretím osobám, ani ich použiť tak, „aby sa dostali mimo sféry pôsobnosti UNB." To znamená, že Univerzitná nemocnica zakázala lekárom napísať prepúšťaciu správu pre všeobecného lekára. Aj ten je totiž treťou stranou. Lekár by ani len nemal vypísať údaje do žiadaniek pre laboratóriá či na patológiu, ak nie sú súčasťou Univerzitnej nemocnice. Jeho zamestnávateľ ho tak vlastne núti porušiť zákon a neposkytovať zdravotnú starostlivosť správne.
Z právneho hľadiska je však úplnou perlou posledný odsek, v ktorom sa píše: „Ak porušením tohto záväzku, čo i len neúmyselným, spôsobím UNB priamu alebo nepriamu škodu, zaväzujem sa ju v plnej výške nahradiť a zároveň som si vedomý trestno-právnej, pracovno-právnej a občiansko-právnej zodpovednosti, ktorá pre mňa pri porušení tejto mojej povinnosti vyplýva".
Zamestnanci Univerzitnej nemocnice sa však vôbec nemusia báť. Aj keby vyhlásenie o mlčanlivosti podpísali, časť o náhrade škody je neplatná. Z pohľadu pracovného práva a zákonníka práce totiž ide o všeobecnú zodpovednosť. To znamená, že ak by aj porušenie mlčanlivosti spôsobilo škodu, zamestnávateľ je povinný preukázať zavinenie. Zákonník práce žiadne takéto vtipné právne „skratky" v neprospech zamestnanca nedovoľuje.
Je veľmi humorné, že nikto doteraz neriešil porušovanie mlčanlivosti zdravotníkov o pacientoch a ich zdravotnom stave. Až keď sa to náhodou dotklo ministra, muselo sa pristúpiť ku rozhodnej akcii. Len škoda, že sa tu rieši len jeden konkrétny ministerský prípad a nie systémový problém.