Ttoto je druhá čast nášho cestopisu USD-Mexico-Hawai.
Grand Canyon (cesta z LA cca 5 hodín)
19. December (Vegas - Grand Canyon)
Po 220 míľach z Vegas prespávame vo Williamse (receptčný v hoteli nás pochválil, že sme si izbu bookli dopredu, tvrdil, že dnes platili všetci minimálne dvojnások). Odtiaľ je to do veľkého kaňonu už iba hodinka. Inak v Arizone je pekná zima (v noci pod nulou a my máme len kožené bundy, keďže väčšinu tripu budeme v 20+ zóne). Do Williamsu vchádzame po starej slávnej Route 66.
20-21. december (Grand Canyon, Antelope Canyon, Las Vegas)
Platíme vstupné Do Garnd Canyon National Park a obdivujeme tú krásu. Je to naozaj div sveta. A teraz si predstavte, že to „spravila“ iba rieka. Na trek dolu do kaňovu alebo po okolí nemáme bundové vybavenie:) (je pod nulou) tak ideme len autom popri kaňone..
Videoukážka:-)
Pozrieme „South rim“ a pokračujeme cca 200 míl do Page, čo je len kúsok od Antelope canyon. Inak dobrá správa je, že cesty sa dajú spraviť za lepší čas ako vám ukazuje google (niekedy sme boli v cieli aj o hodinu skôr, samozrejme treba opatrne potom s plynom:-). Priznám sa Antelope ma zaujímal ešte viac ako veľký kaňon. „tvorba“ Antelope trvala 200mil rokov (Grand canyon iba 20 mil rokov).
Antelope Canyon (cesta z LA cca 8 hodín)
Antelope patrí indiánom. Jedna s takými veľkými očami nás tam posprevádzala. Nechoďte tam v zime v letných bundách:). V kaňone je ešte väčšia zima. Antelope je absolútny highligh celého tripu po západnom USA podľa mňa. Tie farby a tvary sú úžasné. Kaňon má cca 400 metrov na dĺžku..
Prehliadka Antelope trvá cca 1.5hod, o 11 sme vybavení a už ideme vrchnou cestou cez Utah späť do Vegas. Cesta je inak veľmi zaujímavá. Krajina sa stále mení a je na čo pozerať. Hranaté vrchy, žltá krajina, potom zelená krajina. Po ceste je Zion National park (ale ten vynechávame, keďže je dosť zima).
Večer dorážame do Vegas. Tentokrát ako správni rockeri - Hard Rock hotel (tiež sa smiešnu cenu, inak vo Vegas boli suverénne najlacnejšie hotely z celého vyše 3-týždňového tripu). Večer ideme pozriet Ceasar's Palace (začínali tam "Vo štvorici po opici":-). Zahrali sme automat a tentokrát sme mali štastie, za dolár sme vyhrali 15 USD:-), viď video. V Ceasars Palace majú naozaj dobré čapované pivo (pale ale).
22 december (Venice Beach, Inglewood)
Smer LA. Presnejšie sme Venice beach (pozrieť konečne ten Pacifik). Na kúpanie nie je a navyše nám to trvá cez LA o nejaké 3 hod dlhšie ako sme si mysleli (je tam permanentná zápcha poobede). Venice beach som si predstavoval teda inak:) Vidíme len opar. Pýtam sa típka čo mi predáva parkovné, že prečo je všade ten opar. On, že to je úplne normálne, keď nefúka vietor.
Večer vychytávame úplne skvelý bar v našom Moteli. Robí tam Slovinka, dáva nám úvodnú rundu šampanskéh zdarma. Skvelé vínko. Pri bare sa hneď so všetkými samozrejme zoznamujeme (chlapík žumpár z Floridy – ten stále opakuje, že treba vidieť Siesta Key, Mohamed zo SAE, ten nám chce napraviť chrbticu:-), podgurážená pani, ktorá po nám tam robí tanečnú show:-).
Cabo San Lucas (letenka z LA cca 250 eur, 2 hod let)
23 december (Cabo san Lucas /Mexico)
Vraciame ráno auto a už sa tešíme na Mexico. Skoro sme to nestihli, pretože nám nešiel self-check in a na „manuálny“ check in tam bola slušná rada. Len tak tak, ale už sme v lietadle do Cabo San Lucas. Bienvenidos! Z letiska v San Jose cabo to trvá vanom (jednotná cena za odvoz pre všetkých cca 20 USD) cca ešte hodinu. Konečne sa vybaľujeme a vyrážame a la playa. „Úplne náhodne“ hneď dolu pri hoteli máme Smoothie bar s mega výberom ovocia a zeleniny. Vybral som si smoothie „tres para ti“. Fakt sa to tak volalo. Ale on to pochopil, že chcem také 3:-) (tres para ti znamená tri pre teba).
Počasie úplne ideálne. Zadeľujeme na privítanie hneď margheritu v plážovom baríku s hojdačkam:) Hneď sa zoznamujeme s típkom zo Švédska (vyzerá skôr ako talian). Bavíme sa o cestovaní. Hovorí, že chodil po svete dlho ale na jedno miesto sa vracia stále – Mexico – Porto Escondido. To musím vidieť teda. Pozýva nás večer do baru v meste ale kvôli časovému posunu sme večer po 9 vždy úplne mŕtvi.
Objavujeme však na ceste domov najlepšiu reštiku ever. Ako ten tuniakový tatarák bol pán tuniak. Hlavne skvelá, milá, komunikatívna, typicky mexická obsluha. A keďže obaja vieme španielsky vykľuje sa z toho skvelý večer (sem tam pri pive hovorievame aj na slovensku po španielsky:-). Čašník hovorí, že zajtra budú robiť špeciálne vianočné menu. Hneď si rezervujeme stôl.
24 december (Cabo)
Ráno sa na pláži iba tak cvičí jóga.
V Mexiku je totálna pohoda. Pokračovanie o chvíľu:)...
