Niektorí nám zasiahnu do života, ovplyvnia život pozitívne, niektorí zasa negatívne. Verím, že stretnutie každého človeka má zmysel.
Za stretnutie s jedným človekom som v živote vďačná. Zuzka.
Zoznámili sme sa na stredoškolskom internáte v Bratislave, keď sme študovali vysokú školu. Bývali sme spolu len tri mesiace.
Ale už v prvý deň som mala pocit, že sa poznáme roky.
Rozdielne záľuby, iná škola, iné vierovyznanie... Hľadali sme, čo nás spája a nie čo rozdeľuje. Vždy sme sa mali o čom rozprávať. Dokázali sme sa pochopiť a povzbudiť.
Najväčší šok bol pre mňa, keď mi Zuzka poslala pozvánku na promócie. Pre mňa to bolo nepochopiteľné. Bývali sme spolu tak krátko.
Ubehlo už niekoľko rokov od Zuzkinych promócii. Naše cesty sme sa rozišli. Ja som sa vrátila do rodnej obce a Zuzka išla skúšať šťastie do zahraničia.
Čas utekal a stalo sa, že sme sa na niekoľko mesiacov odmlčali.
Ale vďaka Zuzkinej mame, ktorá nám pomohla s výmenou našich mobilných čísiel, sme sa opäť skontaktovali.
Ešte väčšia radosť nastala, keď som sa dozvedela potešujúcu správu. Zuzka príde na dovolenku na Slovensko.
Hneď sme si dohodli stretnutie.
I to počasie nám prialo. Krásny slnečný deň. Porozprávali sme si, čo sa stalo, ale i čo plánujeme do budúcnosti.
Trocha prekvapujúca správa pre mňa. Bude mamičkou.
Mali sme si toho veľmi veľa povedať. Ani sme si nevšimli a čas nášho stretnutia vypršal. Rozlúčili sme sa.
Čas ubiehal.
Vďaka telekomunikáciam, nič nie je nemožné.
Prekvapenie nastalo, keď som v noci dostala od Zuzky sms. "Mám krásne malé dievčatko..."
Ďakujem.
V lete príde celá rodinka na dovolenku. Už teraz sa veľmi teším.
Ďakujem, že sme sa stretli. Ďakujem, že môžeme byť v kontakte.
