Už ráno som na Teologickej fakulte TU videla pár známych tvárí z Katolíckych novín. Prebiehali štátne skúšky. Všetci boli napätí, nervózni, plní očakávaní.
Psychotesty a vedomostný test boli urobené rýchlo. Na osobný pohovor sa muselo viac ako 2 hodiny čakať.
Ako stráviť čas? Ísť do mesta? Nechcelo sa mi túlať. "Ostanem na fakulte, veď ma snáď nevyhodia."
Ale kam si sadnúť?
Všetko obsadené.
Slovo dalo slovo... a rozvinul sa krásny rozhovor. Vzájomne sme sa povzbudzovali a zároveň sme prišli na iné myšlienky. Témy o Pánu Bohu, seminari, problémoch ľudí obohacovali jednu i druhú stranu. Nik z nás to nečakal.
Boli sme tak nadšený našou debatou, že sme si vymenili kontakty. Dnes je vzácne nájsť ľudí, s ktorými si môžete úprimne vymieňať myšlienky bez toho,že by Vás odsúdil.
Ale to nebolo všetko. Môj nový priateľ Marián videl môj prehľad o jednotlivých študentoch.
Podnikol pre mňa prekvapujúcu vec. Predstavil mi spolužiakov: Petra Giraška SJ a Janka Rušina SVD.
doteraz som len o nich čítala. Ale teraz som sa mohla s nimi porozpravať.
Jankovi som sľubila, že v sobotu mu prídem na kňazskú výsviacku. Potešil sa.
Nik z nás však nevedel, že sa ešte v tento deň máme stretnúť.
Dve hodiny utiekli ako voda.
Šiestaci išli pred komisiu o výsledky štátnej skúšky.
Ja som sa dočkala osobného pohovoru.
Po 5 minutách som odchádzala z fakulty. Výsledky by mali byť na nasledujúci deň. "Nechám sa prekvapiť. Aká bude Božia vôľa?"
O 16. hodine som mala dohodnuté stretnutie v evanjelizačnom stredisku Quo vadis. Žiaľ, stretnutie sa muselo o hodinku presunúť.
Inak možno katastrofa, keď sa ponáhlľate na spoj. Ale ja som nejako Božím riadením plánovala odchod z Bratislavy až na druhý deň.
Hodinka utiekla veľmi rýchlo.
Po 16 mesiacoch som sa stretla s jednou veľmi obetavou dušou - Katkou.
Čas som si vôbec neuvedomovala.
Padla otázka: "Kedy Ti ide vlak?"
"Až zajtra."
Katku som trocha prekvapila, ale i potešila.
Pozvala ma na svätú omšu k verbistom do Petržalky.
V duchu som si hovorila: Prečo nie?
"Rada pôjdem."
A tu ma čakalo prekvapenie. V záhrade pri Misíjnom dome som opäť stretla Janka Rušina SVD.Radosť v očiach sa nedala prehliadnuť.
Ale to nebolo všetko. Mojou túžbou bolo stretnúť sa osobne s misionárom v Bolívii, Dáriusom Čaršom SVD. Na 20. 6. 2009 pozval na kňazskú výsviacku. Veľmi som sa tešila na stretnutie.
No Pán Boh pre nás pripravil malý darček. Doprial nám stretnúť sa skôr.
Tu je dôkaz toho, že po čom túžime a je to pre nás dobré, Pán Boh sa postará. Plní nám túžby.
Pavol Filadelfi SVD je spolužiak môjho spolužiaka Štefana. Rodák z neďalekej farnosti Považská Bystrica. Nemohla som ho len tak vynechať z rozhovoru. I jeho som velmi rada spoznala osobne.
Každý človek nás obohacuje svojou prítomnosťou. Každé stretnutie nám má ukázať Božiu Lásku. Boh nás nenecháva samých. Posiela nám priateľov, aby sme Ho spoločne chválili.
