Už niekoľko rokov som túžila ísť sa pozrieť na toto požehnané miesto. Minulý rok sa mi sen splnil.
Pred odchodom mi rodinný známy oznámil, že spolu so mnou bude cestovať i jeho sestra s malou neterou. Viac informácií som nemala. Trocha ma táto správa potešila, lebo na púť som sa vybrala z našej obce sama - odvážna cestovateľka.
Po veľkých prípravách prišiel deň D. Odchod z Bratislavy do vzdialených Lúrd. Boli určité očakávania. S kým budem cestovať? Nebudem najmladšia? Stretnem sa s rodinou môjho známeho? ...
V kupé som bola so super rodinou. Manželia a ich dve dospelé dcéry.
Cesta sa míňala. Ubiehala krásna rozprávková krajina. Ale ja som v duchu rozmýšľala. Stretnem sa so známeho sestrou a neterkou? Bože, ak to chceš, tak sa to stane.
Už nás od cieľa delilo len pár desiatok kilometrov, keď turistický sprievodca prišiel za mnou. Prosil ma, aby som si vymenila s jednou pútničkou hotel. Mám? Nemám? V kupé sme sa totiž už pred tým dohadovali, že budeme spolu navštevovať milostivé miesta. Ale povedala som si - išla si sama ... niesla si podobné riziko ... urob dobrý skutok ... spoznáš ďalších ľudí ... nebráň sa ... Súhlasila som. Potom ma poinformoval o zmenách, ktoré sa ma týkali. Čakala som, čo sa bude diať.
Pomaly som sa zmierila s myšlienkou - známeho rodinu nestretnem.
Prišli sme konečne do Lúrd. Autobusom nás prepravili do hotelov a na recepcii sme čakali na kľúče od izieb. Aby sme si skrátili dlhú chvíľu, využili sme to na zoznamovanie sa. Zastúpené bolo celé Slovensko. Od východu po západ, od severu po juh.
Ale na mňa čakalo veľké prekvapenie. Neuveriteľné. Doslova šok. Ja som sa totiž na recepcií stretla so známeho sestrou a neterkou. Už som v to nedúfala. Ale Pán to pokladal za potrebné.
Zoznámili sme sa a malá neterka na mňa pôsobila ako anjelik.
Pokiaľ to bolo možné, chodili sme spolu, či na svätú omšu, sviečkový sprievod, ...
Radosť zo stretnutia spôsobila, že som prestala vnímat čas. Dni utekali ako voda. A naša púť sa chýlila ku koncu. Čakala nás ešte 30-hodinová cesta do Bratislavy.
Radosť zo zoznámenia teraz striedal smútok z lúčenia. Ale veď nič nie je stratené. V súčasnosti, v dobe mobilov a internetu sme si povymieňali telefónne čísla i adresy.
Verím, že každé stretnutie má svoj zmysel. A ľudia nás môžu obohatiť. Treba počúvať nielen ušami, ale i srdcom.
Bože, vďaka, že si mi dal túto príležitosť. Vidieť nielen milostivé premodlené miesto, ale i poznať ľudí, od ktorých sa môžem veľa naučiť.
