Tenká knižka písaná veľmi jednoduchým štýlom. Ľahko sa číta. Núti však čitateľa zastaviť sa pri každej kapitole a zamyslieť sa... ako vnímam Boha? čo je jeho láska voči nám? mám správny postoj k životu? mám Mu za čo ďakovať? Ak ho stretnem , určite budem nútená zmeniť sa.
Knižka je rozdelená na dve časti. Prvá sa zaoberá Jeho vtelením. Autor uvažuje ako sa ku nám priblížil Boh.
"A Slovo sa telom stalo, prebývalo medzi nami a my sme uvideli jeho slávu, plnú milosti a pavdy."
Boh prišiel medzi nás a my sme preňho mali iba mastaľ. stal sa krehkým a zraniteľným. Tridsaťtri rokov pociťoval to, čo aj my. Cítil sa slabý, unavený, bál sa zlyhania.
Ježiš sa pre nás obetoval, aby sa človek mohol ocitnúť pred Bohom. Je to nevysvetliteľné. Ale iba Boh je schopný toľkej lásky.
Mária a Jozef po bohu Ježiša, ich strach a bolesť ale zároveň dôvera Bohu nám môžu byť príkladom.
A Ježiš? Nemusel podstúpiť takú krutú popravu. Ale on chcel.
Napriek naším bolesťiam, zlyhaniam, pocitom zbytočnosti nás Boh nekonečne miluje. Až tak, že obetoval vlastného Syna, aby zachránil mnohých.
Dáva nám nádej...
Pripomína nám, že láska je vždy naším najväčším majetkom.
Druhá časť diela má názov Naše napodobňovanie.
Sú tu spominané naše "úteky". Nechceme si priznať svoju pominuteľnosť.
Máme zdeformované hodnoty vedúce k slepej ctižiadostivosti.
Varovaniam nevenujeme pozornosť. Všetko má ešte čas.
Necitlivé narážky nás zraňujú, iba Božie slovo nás lieči.
Úcta k žobrákovi... pomoc blížnemu... zápas sám so sebou a s Bohom... vďačnosť siiroty za prijatie a lásku... zovšednenie okolia... fádnosť v modlitbe... to sú všetko miesta kam môžeme pozývať Boha a napodobňovať ho.
Najviac ma oslovila myšlienka: "Nie sme arogantní, keď žasneme nad jeho milosrdenstvom, ale keď ho odmietame. A nerúhame sa, keď si nárokujeme jeho odpustenie, ale vtedy, keď dovolíme, aby nás dobiehajúce hriechy včerajška presvedčili, že Boh odpúšťa, ale nezabúda."
