Od základnej školy som sa v sukni necítila príjemne. Bol to pre mňa trest - obliecť si sukňu alebo šaty. Mala som pocit, ako keď nahý padne do žihľavy. Pri každej možnej príležitosti som volila radšej nohavice. Boli však udalosti, na ktoré som musela ísť v sukni: prijímacie pohovory na gymnázium, stužková slávnosť, maturity a pod.
O maturite sa hovorí, že je skúškou dospelosti. Preto po absolvovaní tohto dôležitého krokuv živote som urobila rozhodnutie. UŽ SI NEOBLEČIEM SUKŇU ANI ŠATY! Všetky, čo som mala v šatníku som 16.5.2001 vyhodila. Odvtedy nosím len nohavice. Za týmto svojím rozhodnutím si stojím.
Veľa ľudí sníva o možnosti vidieť ma v sukni.
Žiaľ, takú radosť nikomu momentálne neplánujem urobiť.
Pripadá mi to, ako nútiť človeka počuvajúceho ska preorientovať sa na klasickú hudbu. Alebo človeka tancujúceho brake dance nútiť tancovať spoločenské tance - rumba, tango a pod.
Ako som už spomínala, nosím iba nohavice. Od športovca mám síce ďaleko, ale veľmi uznávam športovú eleganciu. Cítim sa v tom pohodlne.
V niektorých smeroch som dosť konzervatívna. Často kupujem rifle. Od čias ako som sa zaradila medzi pracujúcich už iba značkové,ale žiadne extrémy. Ako napr.:
široké - obliekli by ste do nich i dvoch ľudí naraz
tesné - pri obliekaní potrebujete pomoc aspoň dvoch kamarátov
vyprané - nosili ich už pred vami asú nekvalitné, púšťajú farbu
bedrové - ak sa v nich ohnete, tak vám je vidieť až ...
roztrhané - máte pocit, že sa s nimi hral pes a veľmi úspešne.
Kupujem iba klasické. Tie sú v móde stále.
Zo začiatku som mala iba modré rifle. Ale tie pri niektorých príležitostiach veľmi "kričia". Postupom času som uprednostnilačierne. Ale ako sa hovorí, zmena je život. Už som šatník rozšírila i o iné farby.
Dlho som si myslela, že nikomu tým neubližujem. Veď je to maličnosť, čo mám oblečené.
Život sa však skladá práve z maličkostí.
Ľudia hovoria, že upozorňujú iba na drobnosti.
Jeden má výhrady voči tričkám, druhý kvôli nohaviciam, tretí zasa topánkam, štvrtý voči účesu, piaty zas používanej kozmetike, ďalší k správaniu ...
Ak si človek zoberie k srdcu každú poznámku, zrazu zistí veľké prekvapenie.
Už nie je sám sebou, ale je výtvorom svojho okolia.
Hotový mutant bez vlastného názoru.
Tak ľahko sa dá prísť o svoju jedinečnosť.
Záleží však od človeka, či sa nechá ovplyvniť okolím, v ktorom sa pohybuje.