Žijeme v 21. storočí. Veda a výskum idú míľovými krokmi dopredu.Odzrkadľuje sa to i v kinematografii. Dvadsať rokov dozadu ste hneď spozorovali, čo je maketa. Vedeli ste, ktoré časti sa nahrávali na modrom prípadne zelenom pozadí. Teraz? Vďaka počítačovej technike neviete, čo je realita, a čo fikcia.
Stačí sledovať filmy. Zvieratá rozprávajú, animovaná postavička sa bezproblémovo pohybuje v hranom filme. Vďaka 3-D animácii majú svoj vlastný tieň i animovaní hrdinovia.
Rada si pozriem dobre odvedenú prácu filmárov.
A kde mám možnosť vidieť ako ide veda vpred?
C.S.I. Miami, C.S.I. New York, C.S.I. Las Vegas, Kosti...
Určite veľa ľudí povie - sledovať také braky...
Dávajú tam podrobný návod na spáchanie zločinu, vraždy. Ak si však odmyslíme toto negatívne, máme príklad perfektného dokazovania.Bez problémov zistíme, čo sa dialo na mieste činu, kto zločin spáchal a kto chce niekomu iba chrániť kožu.
Veď kedysi sa nám ani nesnívalo o porovnávaní otlačkov prstov, o získavaní DNA, o chromatografii, o rontgenovaní a pod.
Existujú filmy, ktoré pobavia celú rodinu: Shrek, Madagascar, Garfield, Sestra v akcii... Dojímavé príbehy, v ktorých sa môžete na niektorých záberoch i zasmiať.
Nesmiem zabudnúť na filmárske umenie bratov Čechov. Ich nestarnúce filmy - Dedictví aneb kurvahošigutentag, pelíšky, S tebou mě baví svět, Kameňák a samozrejme trilógia Slunce seno...
Určite sa nájdu ľudia, ktorým menované filmy nebudú vôbec nič hovoriť. Je to však škoda.
Mojou srdcovkou je trilógia Slunce seno...
Dovolím si povedať, že sa mi podarilo vytvoriť osobný rekord. V priebehu dvoch mesiacov som ju videla minimálne 100-krát. Až som zodrala DVD.
Koľkokrát som to sledovala, toľkokrát som si všimla niečo nové. A to je skutočne pravda...
To prostredie a charaktery osôb sú dokonale stvárnené.
Jedinečné zobrazenie dedinskej mentality. Veď davová psychóza a šírenie klebiet i dnes nie je ničím výnimočné na dedinách.
Kto však nezažil ako sa dokáže urobiť z komára somár vďaka klebetám, ten ťažko pochopí...
Uvažovali ste niekedy nad ponukou televíznych staníc?
Telenovely? Nazvala by som ich zabijaci času. Ako i sfilmované príbehy Danielle Steel alebo Inge Lindstrom. Všetko je rovnaké. Iba s tým rozdielom, že sa to odohráva v inom prostredí. Láska dvoch mladých z rozdielnych vrstiev. Bránenie rodiny a priateľov. Vždy sa to však končí happy endom. Príliš sladké. V dnešnej dobe nemožné.
Rozprávky? Všade samé násilie, strielanie, nukleárne zbrane... Útoky vesmírnych mutantov... Potom sa pýtame, prečo malý chlapec vystrielal svoju rodinu alebo spolužiakov? Mal tú možnosť vidieť to v televízii. Smerujeme k záhube.
Iná ponuka filmov? Len akcia. 10 strieľajú na jedného samopaľmi, ale on ich zlikviduje obyčajným revolverom. Pre trocha spestrenia nesmieme zabudnúť na sex. Bez citov, komplikuje situáciu. A sem-tam sa ukáže i nejaká vtipná scéna. Ale i tú nie všetci dokážu pochopiť.
Nikoho nebudem ani nechcem presviedčať, čo má sledovať. Veď ľudová múdrosť hovorí - sto ľudí, sto chutí. Snažím sa rešpektovať voľbu druhých. Preto by som bola veľmi vďačná, ak by i oni chápali moju. Ja ich nenútim sledovať kriminálky. Tak by som prosila, aby mi netlačili svoje "kaleráby" do hlavy. (Ako žena mám sledovať len sladkú romantiku, ktorá je napriek všetkým okolnostiam v dnešnom svete i tak nemožná.)
