Jedna ľudová múdrosť hovorí: "Sto ľudí, sto chutí." Každý človek má vlastný rebríček hodnôt. Počas života, počas skúšok si môžeme určiť iné poradie priorít. Je to bežné. Všetko berieme ako samozrejmosť. Až keď príde strata, uvedomíme si našu chybu.
Všetci chceme žiť svoj život plnohodnotne. Máme svoje záľuby, ktorým sa veľmi radi venujeme: vychádzky do prírody, fotografovanie... počúvanie hudby, sledovanie filmov... čítanie kníh a časopisov, zbieranie známok, pohľadníc, suvenírov... cestovanie do exotických krajín... stretnutie sa s priateľmi... práca...
Vyhľadávame miesta, kde sa cítime príjemne. Ibaže, čo je dobré pre mňa, nemusí byť dobré pre Teba. Keď niekto miluje klasiku a budete ho nútiť počúvať hip-hop, čo tým dosiahnete? Ak je niekto introvert a budete ho chcieť dostať do veľkej spoločnosti, nebude sa cítiť príjemne. Aký zmysel by malo nútiť niekoho pozerať horory, keď má rád komédie? Vyvolať mu nočné mory? To sa docieli, keď budete chcieť prerobiť človeka na svoj obraz.
Ale podľa čoho si potom môže niekto dovoliť povedať tvrdenie - Nežiješ plnohodnotne?
Pár okolností spôsobilo, že som si menila poradie priorít. Nikdy som však nemala pocit, že nežijem naplno. Zistila som, že úprimnosť sa v dnešnej dobe nie vždy oplatí. A dôvera? Nie každý človek si ju zaslúži. Naučila som sa však trpezlivosti. Všetko má svoj čas. A ak obetujem viac času, výsledok je o to hodnotnejší. Vrámci možností idem naplno. Je zo mňa veľký milovník kníh a vášnivý čitateľ. Kniha je dobrým priateľom, ale nedá sa s ňou rozprávať.
Veľká vďaka patrí všetkým mojím známym, priateľom, ktorí vedia pochopiť cenu môjho "plnohodnotného " života.
