Každý z nás má nejaký ten svoj kríž: nedorozumenia v práci, závisť od susedov, onkologické ochorenie, depresie, strata blízkej osoby ...
Náš Pán nás vyzýval vziať svoj kríž a nasledovať Ho. Sme však ochotní reagovať na jeho výzvu? Keď sa na nás niečo potkne, hneď reptáme voči Pánovi ( a pýtame sa ): "Prečo práve ja? ... Čím som si to zaslúžil? ... Prečo ma trestáš, Bože?"
I Ježiš prežíval smrteľnú úzkosť. Otče, zober odo mňa tento kalich, ale nie moja ale Tvoja vôľa nech sa stane.
Keď Pán posiela na nás trápenie alebo chorobu, vždy to má zmysel. My ho však v tej chvíli nevidíme a nechápeme. Až časom sa ukáže pravý význam, prečo sa to všetko dialo.
Upozorní nás, že je niekto, kto nás má rád.
Navedie nás na správny chodník, keď vidí naše blúdenie.
A keď svoju chorobu obetujeme na niečí úmysel, zahrňa nás nekonečným množstvom milostí.
Za všetkým je veľa trpezlivosti a pokory: čakanie na vyšetrenie u lekára, podstupenie náročnej liečby, čakanie na starostlivosť u bezvládnych ...
Veď Boh tak miloval svet, že obetoval svojho jediného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí.
Pristupujme k sviatostiam - k prameňu milostí, aby sme posilnení Božou Láskou, ľahšie niesli svoje kríže.
