V poslednej dobe sa dozvedám samé nepríjemné novinky. V okolí, kde žijem, sa za posledný rok rozviedli 4 manželské páry. Podotýkam, že to boli páry, ktoré boli spolu maximálne 5 až 6 rokov. Najmladší manželský pár sa rozviedol už po prvom roku. Pýtam sa samej seba? Prečo mladí ľudia nedokážu žiť spolu mnohé roky, tak ako žijú naši rodičia či starí rodičia?
Za mladých čias našich rodičov alebo starých rodičov sa nemohlo stať, že by dvaja mladí ľudia žili spolu len tak bez toho, aby boli zosobášení. V dnešnej dobe partneri najskôr žijú spolu v jednej domácnosti a ak im to nevyhovuje, tak sa ich cesty bez akýchkoľvek problémov rozídu. Lenže ako to potom robia tí naši rodičia, keď aj napriek tomu, že spolu vopred nebývali, tak si spolu rozumejú dodnes? Majú šiesty zmysel, ktorý im povedal: Toto je tá osoba, s ktorou chcem byť do konca svojho života? Pochybujem...
Keď už chceme vstúpiť do zväzku manželského, mali by sme byť azda silno presvedčení o tom, že chceme byť s tou druhou osobou naozaj do konca života. No pripadá mi to tak, že väčšina ľudí si robí zo svadby holubník. Veď môžem byť ženatý/vydatá veľakrát. Má to však význam? A druhá vec. Asi by som nebola veľmi šťastná, keby som "vysolila" za svadbu pekný balík peňazí a rok nato by som sa rozvádzala.
Prekvapila ma správa, ktorú som sa dozvedela len nedávno. Dvaja mladí ľudia, ktorí mali pred štyrmi rokmi svadbu sa idú rozvádzať. Predtým, ako vstúpili do zväzku manželského, chodili spolu asi štyri roky. Pre mňa boli títo mladí ľudia úplne ideálnym zamilovaným párom. Toľko dôvery, rešpektu, žiadneho nedbanlivého obmedzovania, voľnosti som ešte nevidela. Naozaj to bol veľmi zaľúbený pár. Keď som sa dozvedela, že sa idú brať, bola som veľmi šťastná a moc som im to priala. Veď boli spolu takí krásni a tak skvele si rozumeli. Postavili si pekný útulný domček. A zrazu sa niečo stalo a je tu rozvod. Možno to bola len maličkosť, možno to bol len nejaký malý problém, ktorý nedokázali spolu vyriešiť a jediným riešením bolo rozvodové konanie.
Na skutočné manželstvo treba pravdepodobne dozrieť. Netreba sa bezhlavo rútiť tam, kde ešte nemám miesto. Na moju otázku v nadpise by som si odpovedala: Svadba - určite áno, ale až pokiaľ si budem istá, že ten človek, ktorého mám vedľa seba je pre mňa ten správny.
