Malá 12-ročná Anežka stretla na jednom výlete užastného človeka, ktorý sa jej veľmi zapáčil. Volal sa Michal a bol od nej o pár rokov starší. Počas celého výletu sa spolu rozprávali o veciach možných i nemožných, smiali sa na vtipoch, príhodách, zážitkoch... Anežka bola veľmi štastná, že sa spoznala s takým výnimočným chlapcom. Pomyslela si však, že keď sa bude musieť s ním rozlúčiť, tak ho už nikdy neuvidí. Na druhý deň jej Michal napísal sms. Bola z toho rozčarovaná, že si zistil jej telefónne číslo a skontaktoval sa s ňou. Istý čas si spolu písali, volali. Anežka sa do neho bezhlavo zaľúbila.
O neaký čas Michal prestal komunikovať. Anežka bola veľmi smutná, no čakala, že sa to stane. Veď azda by mladý 17-ročný chalan nestrácal čas s malým 12-ročným dieťaťom. No v kútiku svojej duše dúfala, že na ňu nezabudol.
Čas veľmi rýchlo plynul. Anežka stále nezabudla na svoju prvú veľkú lásku. Bola smutná z toho, že sa jej neozval, keď mu napísala na narodeniny alebo na meniny. Ani jedno ďakujem. Neskôr ju už ani neprekvapovalo, že už jej ani on nenapísal na narodeniny. Keď mala 15 rokov dopočula sa, že sa Michal ide ženiť. Zaskočilo ju to, no však neprekvapilo. So zlomeným srdcom si povedala, že toto je ten okamih, kedy musí definitívne zabudnúť.
Nebolo to až také jednoduché, ako sa to možno na prvý pohľad zdá. No stala sa jedna nepredvídateľná situácia. Jeden deň Anežke zvonil telefón a keď sa pozrela, kto jej volal, neverila vlastným očiam. Na displeji svojho mobilného telefónu zbadala meno Michal. V prvom momente nevedela, čo má robiť. Či to má ignorovať alebo zdvihnúť. Rozhodla sa, že to zdvihne. Michal ju pozval do kina a ona sa ho s úžasom opýtala či sa nemal ísť ženiť. On jej na to povedal, že si to rozmyslel. Pozvanie do kina neprijala, avšak neskôr si to rozmyslela. V ten deň, ako mali ísť do kina, bola trošku nervózna, ale veľmi sa tešila na ten okamžik, kedy opäť uvidí svoju lásku. Tento večer bol pre ňu veľmi dôležitý, pretože dostala prvú ozajstnú pusu.
No ako sa to veľakrát stáva, pekné veci a chvíle nikdy netrvajú večne. Michal sa po určitom čase opäť odmlčal a našiel si priateľku. Anežka v tom čase už chodila na strednú školu. Našla si nových priateľov. Skúšala zabudnúť na svojho milovaného Michala prostredníctvom iných vzťahov, lenže to nedopadlo dobre. Aj tak nemohla na neho zabudnúť. Až jedného dňa sa zaľúbila do svojho spolužiaka a on jej pomohol zabudnúť na starú lásku. Len s ním pochopila o čom je láska, že láska nie je len o tom čo príjimaš, ale hlavne o tom, čo dávaš. Pre Anežku to bolo najkrajšie obdobie svojho života, pretože mala pri sebe človeka, na ktorého sa mohla vždy spoľahnúť. Avšak po dvoch rokoch sa tento vzťah rozpadol.
A čo sa stalo? Opäť sa ozval Michal. Tentoraz, ale s cieľom získať späť Anežku. Lenže pre Anežku už nebol Michal ten skvelý vysnívaný princ. Ak človek prestane niekomu dôverovať, je veľmi ťažké tú dôveru získať späť. Je to veľmi ťažké, avšak nie je to nemožné. Anežka však nedokáže Michalovi znova dôverovať.
------------------------------------------------------------------------
Milí blogeri a čitatelia, možno vám tento príbeh príde ako neaká venezuelská telenovela, lenže toto sa veľmi často stáva v bežnom živote. Aj tento príbeh je pravdivý a skutočný, len som zmenila mená hlavných postáv.
"Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi,
no ten, čo ľúbil, sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi."
