13. januar tohto roku mnohým ľuďom, hlavne obyvateľom Haiti, utkvel v pamäti. Tento deň postihlo Haiti veľké zemetrasenie a následky tejto katastrofy sú nám všetkým veľmi jasné. Bolo toho dosť v televízi, v novinách,...
Na takého udalosti by sa malo čo najskôr zabudnúť. My budeme medzi prvými čo na to zabudneme. Prečo? Pretože nás sa to žiadno netýka, nezasahuje nás to, súcitime s tými ľuďmi len určitý čas a potom bum. Čo sa to tam vlastne stalo? My máme to šťastie, že žijeme v oblasti, kde nám nehrozia zemetrasenia, tornáda, či ničivé tsunami. Oni však to šťastie nemali a nikdy nezabudnú na katastrofy, ktoré ich postihnú.
Vážim si a obdivujem tých, čo podporujú takéto ohrozené krajiny. Som veľmi šťastná, že aj umelci - speváci, ľudia, ktorí majú plnú hlavu slávy, nezabudli na týchto ľudí a spoločne naspievali pieseň We are the world.
Možno si myslíte, že čo taká naspievaná pieseň pomôže ľuďom, ktorí stratili strechu nad hlavou, ktorí stratili všetko čo mali a aj svojich najbližších. Možno im to nepomôže materiálne, ale duševne určite áno. Veď celý svet je s nimi. Pri počúvaní tejto piesne možno aspoň na chvíľu zabudnúť na všetko to utrpenie, všetkú tú bolesť.
Každá pieseň má svoj koniec. Pieseň dohrala a ľuďom na Haiti pokračuje boj o život. My berieme ako samozrejmosť, že sa ráno zobudíme. Oni však ďakujú za každý nový deň.
Pomôcť môžeme stále. Nezabúdajme na týchto ľudí, ktorí prežili peklo na Zemi. My si to ani nevieme predstaviť v akej sú situáci, čo si všetko vytrpeli.
