Avšak teraz ma čakajú doležité skúšky a dôležité rozhodovania, ktoré mi ovplyvnia celú moju budúcnosť. Do konca februára si mám poslať prihlášky na vysoké školy. Je to omnoho ťažšie ako som si myslela. Pred štyrmi rokmi, keď som končila základnú školu, som to mala bez problémov. Nevedela som presné zameranie, čo by som chcela robiť, tak som išla na gymnázium s nádejou, že za 4 roky sa hádam niečo nájde, čo by ma bavilo. Nepopieram, že sa nenašlo. Môj veľký sen bol stať sa zubárkou. Dobrý plat, skvelé uplatnenie a výrok "Zubári budú stále potrební" ma hnal dopredu. Lenže tento môj sen sa hneď rozplynul, keďže učivo z fyziky, chémie a biológie bolo takmer nezvládateľné na úrovni gymnázia. Len keď som videla tie latinské nazvy a všetko to ostatné hneď som to vzdala. Tak som nechala tomu chvíľu času, však hádam sa niečo primotá do cesty.
Lenže sa mi nič extra neprimotalo, tak teraz, keď mi už horí pod zadkom, rozmýšľam, na čo by som sa tak hodila. Veľa ľudí si ma vie predstaviť ako pani učiteľku na základnej alebo v materskej škole. Priznám sa, že to by nebolo zlé, hlavne v tej materskej škole. Milujem malé deti. No skôr ma napadla iná vec a to stať sa žurnalistkou. Moja žurnalistická kariéra sa začala na základnej škole, keď som so spolžiačkami začala vydávať školský časopis. Vtedy sme boli ešte malé 13-ročné deti a veľa ľudí nás v tom podporovalo. Boli sme malé novinárky a robili sme rozhovormi s našimi učiteľmi. Našli sme si aj sponzora, ktorý nam všetky čísla tlačil. Bolo to neuveriteľne fantastické a hlavne zábavné.
Ak sa chcem stať skutočnou novinárkou čaká ma dlhá a náročna cesta. No ja verím, že sa mi to podarí. Predpokladové skúšky sú síce náročné, no ja budem robiť všetko pre to, aby som to zvládla. Najkôr však musím úspešne ukončiť strednú školu. Už v marci začínam s písomnými maturitami so slovenského a anglického jazyka a potom v máji ma čakajú ústne.
Keď si to tak zhrniem. Posledný rok som tínedžerka a tento môj posledný tinedžerský rok bude veľmi stresový. Maturita, prijímačky a potom to dlhé čakanie na výsledky. Jedno ma však upokojuje, že nie som v tom sama. Prajem všetkým maturantom, aby úspešne zmaturovali a dostali sa na školy, aké si priali a po akých túžili... Teraz budete so mnou určite súhlasiť, že život nie je pierko, keď má človek 19 rokov :)
