Výlet do Kežmarku
Dňa 8.7. 2022 sme sa niektorí klienti aj niektorí zamestnanci z Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach vybrali do Kežmarku po dvoch rokoch z dôvodu pandémie Koronavírusu. Konal sa tam už 30. ročník festivalu Európske ľudové remeslo. Cestovali sme najprv rýchlikom do Popradu a následne sme nastúpili do osobného vlaku, ktorý išiel do cieľa našej cesty. Vystúpili sme na tamojšej stanici. Zažil som takýto zážitok. Hľadali sme spolu s mojím asistentom toaletu. Bola zamknutá. Poprosili sme tamojšiu pani vrátničku, aby nám požičala kľúč. Ona nám stroho odvetila: „Nevyrušujte ma. Teraz mám prestávku“. Napokon nám ho po naliehaní dala. Potom sme sa všetci odfotili pred tamojšou vlakovou stanicou. Následne sme išli do centra mesta. Najprv sme sa len tak prešli. Mnohí remeselníci vtedy ešte len pripravovali svoje stánky. Prišli na jarmok predviesť svoje umenie nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech a Poľska. Niektorí z nás si chceli dať kávu. Išli sme do reštaurácie, ktorá sa nachádzala v tamojšom hoteli „Hviezdoslav“. Ja som si dal sviečkovú na smotane s knedľou. Medzitým sme sa rozprávali o zážitkoch, ktoré sme mali počas cesty do Kežmarku. Boli sme tam približne hodinu. Keď sme vyšli z reštaurácie, v centre sa nachádzalo už veľa remeselníckych stánkov a ručne robených výrobkov. Vystupovali tam šermiari, sokoliari, Videli sme aj kone, historické tance, dobovú hudbu a rôzne atrakcie. Napríklad vyrábanie keramiky, vypaľovanie skla a výroba sviečok. Zaujímavé bolo najmä to, že každý si mohol nájsť konkrétne remeslo alebo atrakciu, ktorá sa mu páči. Mrzelo ma, že tohto roku som si nemohol pozrieť úžasné vystúpenie sokoliarov so sokolmi, nakoľko sa konalo na tamojšom hrade až o piatej popoludní. Zmeškali by sme náš vlak. Išiel som sa pozrieť ku koňom. Bol tam jeden pán, ktorý má svoj vlastný ranč pri Kežmarku. Prihovoril som sa mu. Povedal som mu, že mám veľmi rád kone. Dal mi veľkú podkovu pre šťastie. Poprechádzali sme sa pri stánkoch so suvenírmi. Kúpil som dva pekné, malé, ručne vyrobené zvončeky pre moju mamku a sestru Marcelku. Mali odlišnú farbu. Jeden bol červený a druhý oranžový. Predával ich jeden pán keramikár z Českej republiky. Mal som veselý zážitok. Keď som kupoval tie zvončeky, chcel som, aby obidva mali na sebe nápis „Kežmarok“. Dal som ich tomu pánovi, poprosil som ho, aby mi ich zabalil. Ponáhľali sme sa. Po návrate z výletu som zistil, jeden zo zvončekov má na sebe nápis „Příbram“. Marcelka sa veľmi rozosmiala a ja tiež. Příbram je totiž české partnerské mesto Kežmarku. Z tohto dôvodu došlo k tomuto vtipnému omylu. Potom sme si ešte niektorí z nás dali zmrzlinu. Potom sme už všetci išli na stanicu. Kežmarok je pekné historické mesto. Dúfam, že sa tam vrátime opäť na budúci rok. Ďakujem veľmi pekne svojmu osobnému asistentovi Števovi, za to, že ma sprevádzal na tomto veľmi peknom výlete.
Marián Kozák
