História osobnej asistencie v Košiciach

História osobnej asistencie v Košiciach
Písmo: A- | A+

V tomto článku spomínam na začiatky osobnej asistencie v Košiciach. Tento rok je 25 rokov od otvorenia agentúry osobnej asistencie v pilotnom projekte.

HISTÓRIA OSOBNEJ ASISTENCIE V KOŠICIACH <<<

V roku 1996 sa vo Švédsku v Štokholme konal Európsky kongres občanov so zdravotným znevýhodnením. Hlavnými témami kongresu boli nezávislý život a osobná asistencia. Na tomto podujatí som sa zúčastnil spolu so svojím ockom na základe pozvania vtedajších pracovníčok pani Lýdie Brychtovej a pani Lýdie Zelmanovej z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Bola to pracovná cesta, ktorej hlavným cieľom bolo zistiť, ako funguje osobná asistencia v praxi vo vyspelej krajine. Dovtedy na Slovensku fungovali len ústavná starostlivosť a opatrovateľská služba. Spoločne s nami cestoval aj predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska pán Branislav Mamojka. Cestovali sme autom zapožičaným z ministerstva. Prechádzali sme najprv cez Českú republiku do Nemecka. Tam sme prespali jednu noc v hoteli. Na druhý deň sme išli loďou cez Baltické more do Švédska. Potom sme išli autom cca 600 km do Štokholmu. Bola to náročná, no veľmi pekná a dôležitá cesta. Ubytovali sme sa v útulnom hoteli. Na nasledujúci deň sa začal kongres. Vystúpili na ňom mnohí poprední rečníci z rôznych európskych štátov. Predovšetkým spomeniem pánov Adolfa Ratzku zo Švédska a Johna Evansa z Veľkej Británie. Rokovacím jazykom bola angličtina. Bol som v tom čase najmladším účastníkom kongresu. Mal som 17 rokov. Nikdy na túto cestu nezabudnem, pretože to bol prvý krok k tomu, aby sa osobná asistencia  uzákonila v našej legislatíve /vtedajší zákon 195 o sociálnej pomoci z roku 1998/. Pán Ratzka v tom čase viackrát prišiel k nám na Slovensko na ministerstvo a rokoval s vtedajšou pani ministerkou Oľgou Keltošovou o tom, ako pomôcť presadiť a aplikovať osobnú asistenciu na základe svojich skúseností zo Švédska.  

 

Projekt Agentúra osobnej asistencie v Detskom klube ZPD a M

 

Veľmi sme sa tešili, keď bol schválený náš úžasný pilotný projekt z Európskej Únie programu PHARE. Jeho cieľom bolo zriadenie Agentúry osobnej asistencie (AOA) - pracoviska  pre poskytovanie komplexného sociálneho poradenstva pre užívateľov osobnej asistencie - občanov  s ťažkým zdravotným znevýhodnením na území mesta Košice a blízkeho okolia a uvedenie tejto,  v tom čase novej, formy sociálnej služby do života.

Časová realizácia bola rozdelená do dvoch etáp:

1. etapa - obdobie pilotného projektu (1.11.1998 - 30.06.1999)

 

2. etapa - plynulé  pokračovanie   činnosti  AOA  v nadväznosti na  Zákon  č. 195 o  sociálnej pomoci (po 1.7.1999)

                             Otvorenie agentúry osobnej asistencie dňa 1.11.1998

Ciele projektu v prvej etape realizácie sa naplnili. S finančnou podporou programu PHARE  bolo zriadené pracovisko pre poskytovanie poradenstva.

Projekt  Agentúra osobnej asistencie uviedol do života v tom čase nový moderný druh sociálnej služby - osobnú asistenciu, ktorá

·      rešpektuje práva osôb s ťažkým zdravotným postihnutím na plnohodnotný život

·      progresívnym spôsobom rieši potreby osôb s ŤZP

·      je štandardnou formou poskytovania sociálnej pomoci vo vyspelých krajinách

·      predstavuje systémovú zmenu v poskytovaní sociálnych služieb v SR

            Projekt Agentúra osobnej asistencie taktiež dôsledne naplnil princípy decentralizácie. Osobná asistencia je nová forma sociálnej pomoci, ktorú si riadi sám občan s ŤZP (určuje si sám miesto výkonu, spôsob, formu a čas podľa vlastných potrieb a požiadaviek).      

 

Výber cieľovej skupiny

            Pre obdobie pilotného projektu bola vybraná pilotná skupina 20 osôb s ťažkým zdravotným postihnutím (19 vozíčkari). V pilotnej skupine boli zastúpené tieto cieľové skupiny:

Þ  13 osôb s ťažkým telesným postihnutím

Þ  1 osoba s ťažkým telesným postihnutím a s poruchou reči

Þ  1 osoba s ťažkým telesným a zrakovým postihnutím (nevidiaca)

Þ  2 osoby s ťažkým telesným, zrakovým a mentálnym postihnutím

Þ  2 osoby s ťažkým telesným a mentálnym postihnutím

Þ  1 osoba s ťažkým zrakovým postihnutím (nevidiaca)

Z toho:

*        5  -  deti vo veku  11, 11, 13, 15 a 16 rokov

*       11 -  mládež  vo veku 21, 20, 22, 20, 23, 21, 19, 20, 26, 20, 23 rokov

*        4  -  dospelí  vo veku  46, 30, 41, 43 rokov

            Po ukončení pilotného projektu bola služba poskytovaná občanom s ŤZP, ktorí podľa posudku vydaného v zmysle § 57 Zákona o sociálnej pomoci sú odkázaní na osobnú asistenciu.

 

Činnosť Agentúry osobnej asistencie tvorili najmä tieto programy:

         vyhľadávanie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím

         príprava osôb s ŤZP na užívanie osobnej asistencie

         vyhľadávanie osobných asistentov

         evidencia osobných asistentov

         príprava osobných asistentov na poskytovanie osobnej asistencie

         sociálne tréningy pre obidve skupiny

         sprostredkovávanie osobnej asistencie

         poradenstvo a informácie pre užívateľov a poskytovateľov

         monitoring ako spätná väzba pre kontrolu účinnosti služby

         osveta a medializácia problematiky

         spolupráca s univerzitami a inými inštitúciami

         vedenie administratívnej a finančnej agendy

 

            Pri vyhľadávaní osobných asistentov bola upriamená pozornosť najmä do radov študentov košických univerzít. Na troch univerzitách boli zriadené kontaktné miesta na Technickej Univerzite, Univerzite Pavla Jozefa Šafárika a Ekonomickej Univerzite.

Prostredníctvom kontaktných pracovníkov boli rozširované informácie o Agentúre osobnej asistencie a o možnostiach vykonávať prácu osobného asistenta pre občana s ŤZP. Taktiež bola oslovená širšia verejnosť prostredníctvom pravidelných informácií v masmédiách. Pre nových záujemcov o poskytovanie osobnej asistencie boli od začiatku organizované informačné stretnutia pre oboznámenie sa s projektom AOA, s filozofiou nezávislého života a „ľudskými právami“ osôb s ŤZP u nás a vo vyspelých krajinách.

Evidencia osobného asistenta do databázy AOA sa vykonávala vtedy, keď záujemca  o poskytovanie osobnej asistencie sa rozhodol zaevidovať a poskytol AOA svoje osobné údaje a odporúčanie, že spĺňa etický predpoklad pre túto prácu. Podmienkou bol tiež vek osobného asistenta, ktorý musí mať minimálne 18 rokov. Evidencia údajov bola spracovaná v databáze AOA počítačovou formou v databázovej aplikácii MS ACCESS programového balíka MS OFFICE ´97 a taktiež klasickým spôsobom katalógovou formou.

 

Všetci členovia pilotnej skupiny sa zúčastňovali pravidelného sociálneho tréningu spoločne s osobnými asistentmi a s potenciálnymi osobnými asistentmi. Tréningy boli pravidelne jeden krát do týždňa (3 hodiny). Využívajú sa rôzne formy, ako napr. kooperatívne a komunikatívne hry, diskusie a dialógy, príbehy, neformálna atmosféra, tvorivosť a vynachádzavosť.

 

Pre dobrú spoluprácu občana s ŤZP s osobným asistentom bolo nevyhnutné absolvovať spoločný sociálny tréning. Pred absolvovaním sociálneho tréningu občania s ŤZP mali zábrany rozprávať o svojich potrebách a často ich nevedeli ani definovať. Nedostatočné skúsenosti v komunikácii boli na začiatku problémom pre výber osobného asistenta. Po absolvovaní sociálnych tréningov užívatelia osobnej asistencie ľahšie definovali svoje potreby, boli zručnejší pri výbere osobných asistentov, začali užívať osobnú asistenciu aj na osobné úkony (hygiena, kúpanie, používanie toalety a iné). Občania s ŤZP - členovia pilotnej skupiny sú presvedčení, že sociálne tréningy - spoločné stretávanie v skupine sú dôležitou podmienkou pre kvalitný výkon osobnej asistencie.

Takmer všetci záujemcovia o poskytovanie osobnej asistencie - potenciálni osobní asistenti, nemali žiadne osobné skúsenosti s občanmi s ŤZP. Taktiež väčšina z nich mala na začiatku problémy s komunikáciou. Na začiatku napätá atmosféra naplnená očakávaním sa po absolvovaní niekoľkých sociálnych tréningov zmenila na atmosféru naplnenú priateľstvom a pružnej spolupráce. Osobní asistenti ponúkali svoju službu spontánne a s nadšením.

AOA vytvorila pre sprostredkovanie osobnej asistencie podmienky a príležitosti. Osobného asistenta si vyberal výlučne užívateľ osobnej asistencie. Mohol si vybrať viacerých osobných asistentov. V prípade, že nebol spokojný s osobným asistentom, mohol si vybrať iného. Vzťah užívateľa osobnej asistencie a osobného asistenta bola v projekte pracovnoprávnym vzťahom, v ktorom užívateľ osobnej asistencie bol zamestnávateľom a osobný asistent zamestnancom. V rámci pilotného projektu AOA sa do databázy osobných asistentov (1.12.98 - 10.6.99) zaevidovalo 173 záujemcov o poskytovanie osobnej asistencie. Občania s ŤZP tvorili uzavretú pilotnú skupinu 20 členov. Týmto boli vytvorené pre užívateľov osobnej asistencie širšie možnosti pre výber osobných asistentov a pre potenciálnych osobných asistentov obmedzené podmienky, pretože museli ponúkať svoju službu v konkurenčnom prostredí.

Agentúra osobnej asistencie v mesiaci apríl 1999 realizovala dotazníkový prieskum medzi občanmi s ŤZP z Košíc a okolia s cieľom získať informácie priamo od týchto občanov o tom, či majú záujem byť užívateľmi osobnej asistencie a majú dostatok informácií o tomto, v tom čase novom, druhu sociálnej služby. Do prieskumu bolo zapojených 112 ľudí s ŤZP.

 

 Monitorovanie a hodnotenie úspešnosti

            Výsledky realizovaného projektu sú merateľné štatistickými údajmi, ale hodnotením úspešnosti sú predovšetkým skúsenosti a názory tých, pre ktorých je táto nová cesta poskytovania sociálnej pomoci určená. Aj z týchto dôvodov súčasťou realizácie projektu bolo priebežné monitorovanie plnenia cieľov formou osobných rozhovorov a dotazníkov pre užívateľov osobnej asistencie a pre ich osobných asistentov, ale i názorov rodinných príslušníkov. Všetci zúčastnení aktívne a ochotne spolupracovali. Veľké množstvo získaných rôznych osobných výpovedí je v jednom aspekte úplne zhodných. Všetci vypovedali, že považujú osobnú asistenciu za najvhodnejší spôsob a formu pre riešenie dôsledkov ich zdravotného znevýhodnenia.

 

Pani M. H. s ťažkým telesným postihnutím (46. ročná)

            „Som užívateľkou osobnej asistencie od začiatku projektu. Pokladám túto formu pomoci hendikepovaným za veľmi užitočnú a progresívnu. Táto forma pomoci rešpektuje potreby a dôstojnosť človeka. Oslobodzuje príbuzných a priateľov postihnutého človeka od „charitatívnej pomoci“, čo často vedie k deformácii vzťahov a nepríjemnej závislosti. Osobný asistent pomáha postihnutému človeku viesť kvalitatívne hodnotnejší život. Ďalšou nezanedbateľnou stránkou tejto pomoci je, že život postihnutých ľudí prestáva byť tabu pre stále širší okruh ľudí (či už osobných asistentov) a prostredníctvom ich pomoci aj pre stále sa zväčšujúci okruh ľudí. Veľmi dôležitým a oslobodzujúcim faktom na ceste k nezávislosti je, že ľudia (užívateľ aj asistent) sú v tomto vzťahu dobrovoľne a kedykoľvek z neho môžu vystúpiť, teda že NEMUSIA, ale CHCÚ spolupracovať. Nepozastavujem sa ani nad finančnou motiváciou, pretože de facto ide o pracovný resp. pracovno-právny vzťah a koho z pracujúcich nemotivujú financie. Samozrejme je príjemné ak sa s finančnou motiváciou snúbi sociálne cítenie a chuť byť užitočný. Krásne na osobnej asistencii je, že ani jedna strana nemôže nič stratiť, ale veľa získať. Dokonca si myslím, že aj negatívna skúsenosť človeka obohatí a môže ju pri ďalšom výbere zužitkovať.

Užívateľ osobnej asistencie by si mal uvedomiť, že žiadny asistent nevie vykonávať všetko a preto je dobré, ak sa vopred dohodnú aké činnosti bude užívateľ od asistenta požadovať. Predíde sa tak nepríjemnému iskreniu (vlastná skúsenosť). Momentálne mám dvoch asistentov a urobila som pre nich tzv. pracovnú náplň. Myslím, že je to teraz v poriadku.“

Pani V.Š., matka 13. ročného dieťaťa s ťažkým viacnásobným postihnutím

            „Ja ako matka, ktorá sa sama stará o dieťa, považujem osobnú asistenciu za veľkú pomoc. Nakoľko môj syn je ťažko postihnutý, ja som už veľmi fyzicky vyčerpaná a bez pomoci asistentov by sa môj syn nedostal do školy, na cvičenia a vôbec na nejaké podujatia či už kultúrne alebo iné. Sama už nie som schopná syna dvíhať, udržiavať hygienu, kúpať a vôbec ho naložiť do invalidného vozíka, cestovať s ním. Život môjho dieťaťa sa zmenil, môže sa dostať na rôzne podujatia, do priestoru mimo bytu a byť v spoločnosti aj mladých ľudí, zažiť podobný život ako iné zdravé deti. Vďaka asistentom môže navštevovať školu, pomáhajú mu pri denných ťažkostiach. Okrem prekonávania prekážok a pomoci (hygiena, toaleta, kúpanie, dvíhanie atď.), dochádza k zlepšeniu komunikácie a zlepšovaniu psychiky, nadobúdaniu pocitu spokojnosti, šťastia, že už nie je mimo spoločnosti, ale aspoň čiastočne v jej strede.“

Osobný asistent J. K., študent Ekonomickej univerzity (22 rokov)

            „Som rád, že mám možnosť vykonávať takúto prácu. Myslím, že sa tu veľa naučím. Je len škoda, že toľko lásky, ktorú preukazujú užívatelia osobnej asistencie nevidno i medzi ostatnými ľuďmi.“

            Osobná asistencia bola v tom období úplne nový prvok v sociálnom systéme, a preto bolo dôležité venovať patričnú pozornosť pri jej uvádzaní do života. Bolo nutné kvalifikovane a zodpovedne sprostredkovať informácie občanom s ťažkým zdravotným znevýhodnením, pretože im ponúka nielen slobodu rozhodovania a riadenia si svojho života, ale prináša aj novú zodpovednosť. Osobnú asistenciu je aj dnes nutné kvalifikovane a zodpovedne šíriť aj medzi „zdravými“ občanmi, pretože práve oni sú potenciálnymi osobnými asistentmi a „vďaka“ izolácii jednej skupiny od druhej je aj v dnešnej dobe v bežnom spoločenskom prostredí deficit informácií a skúseností o spoluobčanoch so zdravotným znevýhodnením.

            Realizácia pilotného projektu Agentúra osobnej asistencie v tom čase overila v praxi, že „sny“ o nezávislom živote občanov s ťažkým zdravotným znevýhodnením sa môžu reálne naplniť. Je to cesta k spravodlivej spoločnosti s najefektívnejším využívaním ekonomického potenciálu. 

 

Marián Kozák


Skryť Zatvoriť reklamu