Inkluzívne vzdelávanie v Taliansku

Výborný článok o inkluzívnom vzdelávaní v Taliansku. Inšpirácia pre všetkých pedagógov a rodičov na Slovensku.

Inkluzívne vzdelávanie v Taliansku
Profesor Salvatore Nocera (Zdroj: http://www.edscuola.it/archivio/handicap/salvatore_nocera.htm)
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Inkluzívne vzdelávanie v Taliansku

Začnem tým, ako sa vyvíjala legislatíva v priebehu minulých dvadsiatich rokov v mojej krajine /1/. Popíšem v niektorých detailoch organizáciu talianskeho školského systému, týkajúceho sa vzdelávania postihnutých žiakov /2/. Po krátkych poznámkach o implementácii zákona /3/ sa pokúsim podať vám  obraz o našom smerovaní. /4/.

1/ Vývoj legislatívy

   Na konci šesťdesiatych rokov  bol v Taliansku druh „kultúrnej“ revolúcie, v srdci ktorej bola nádej na vybudovanie lepšej a viac inkluzívnej spoločnosti. Inkluzívne vzdelávanie bolo považované za prvý krok.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V tom čase profesionálni pracovníci v špeciálnom školstve a v ústavoch pre postihnutých presvedčili mnohých rodičov, aby  zobrali svoje deti preč z týchto štruktúr. Považovali ich za getá a radili im, aby  zapísali svoje deti do škôl v hlavnom prúde. Bol to masívny fenomén a desaťtisíce postihnutých detí odišlo z týchto inštitúcií a zo špeciálnych škôl, ktoré v tom čase ešte existovali.

1971 sa táto zmena v postoji a v praxi školského manažmentu odrazila v zákone, zaručujúcom všetkým postihnutým žiakom s výnimkou len najťažších prípadov, právo rozvinúť svoj potenciál v miestnych školách.

V 1977 nový parlamentný akt ustanovil inklúziu pre všetkých postihnutých žiakov vo veku 6-14 rokov, bez ohľadu na ich postihnutie, s následným zatvorením všetkých „špeciálnych škôl“. Triedny učiteľ bol povinný zostaviť individuálny učebný plán s pomocou špeciálneho podporného učiteľa, ktorý pracoval v triede.

SkryťVypnúť reklamu

1987 Najvyšší súd vydal rozsudok, ktorý garantuje plné a bezpodmienečné právo pre všetkých postihnutých žiakov, dokonca aj pre ťažšie prípady, navštevovať druhý stupeň škôl.

Napokon, v 1992 Taliansky parlament schválil Listinu postihnutých ľudí /Disabled People Bill/,  ktorá obsahuje niekoľko článkov, stanovujúcich princípy pre dobrú kvalitu inklúzie od škôlky až po univerzitu. Filozofia, na ktorej je listina založená, je sociálna inklúzia pre ľudí s postihnutím. Vzdelávanie v hlavnom prúde sa považuje za nevyhnutný prvý krok k dosiahnutiu takéhoto cieľa. Myslíme si, že princíp „najprv rehabilitácia , potom inklúzia“, na ktorom bol založený systém špeciálneho školstva, je chybný. Skúsenosť nás naučila, že je to školská inklúzia, cez socializáciu a relevantnú technickú a edukačnú podporu, ktorá sa rozvinie neskôr v živote v sociálnu inklúziu.

SkryťVypnúť reklamu

2/  Pozrime si teraz niekoľko detailov o tom, ako je talianske školstvo organizované vo vzťahu k postihnutým žiakom.

Najprv odborný lekár stanoví klinickú diagnózu s určením postihnutia žiaka a potom je daná funkčná diagnóza týmom vývojových pediatrov, psychológov a sociálnych pracovníkov, ktorí popíšu ostatné schopnosti a potenciál, ktoré majú byť u dieťaťa aktivované.

Neskôr vyššie spomenutý tým za pomoci školských učiteľov a rodiny pripraví dynamický funkčný profil. Toto je progresívna správa s cieľom  zhodnotiť poškodenie a ostatné schopnosti po prvom skúšobnom období inklúzie.

Napokon tá istá skupina rodičov a odborníkov navrhne všeobecný vzdelávací projekt a zostaví individuálny učebný plán. Tento zahrňuje tri hlavné aspekty rehabilitáciu, sociálnu inklúziu a vzdelávanie. Odborníci na tieto tri oblasti ich vypracujú do detailov, uskutočnia a potom vyhodnotia výsledky svojej časti projektu.

SkryťVypnúť reklamu

Rodičia zapíšu svoje deti do škôlky /vek 3 roky/ alebo na prvý stupeň /vek 6 rokov/ a doručia klinickú aj funkčnú diagnózu. Potom je vypracovaný individuálny učebný plán a následne učebný projekt. Tieto musia mať podporu v personálnom a technickom vybavení, prispôsobenom druhu a závažnosti postihnutia.

Tak napríklad nepočujúce dieťa, ktorého postihnutie nemôže byť eliminované len jednoduchým nosením načúvacej pomôcky, má právo mať špeciálneho podporného učiteľa, ktorý vie čítať  z pier  a je tlmočník posunkovej reči. Na druhom stupni môžu tiež byť počítačové programy so simultánne bežiacimi titulkami, ktoré prekladajú hovorenú reč učiteľa v triede. Spastické dieťa bude mať nielen podporného učiteľa, ale aj asistenta, ktorý mu zabezpečí presun po škole a pomôže mu s osobnou hygienou.

Avšak napriek nespochybniteľnej dôležitosti technického vybavenia ako pomoci deťom pri prekonávaní ich postihnutia rád by som zdôraznil jeden bod:  v tom, aby sa dosiahla efektívna inklúzia v triede, musí hlavnú rolu zohrávať podporný učiteľ, ktorý pracuje v spojení s triednym učiteľom.

Do polovice osemdesiatych rokov sme využívali  podporných učiteľov zo špeciálnych škôl. Ich vzdelanie bolo jednostranné, pretože pracovali s jedným typom postihnutia a ich priority boli zdravotné. V roku 1986 boli uvedené nové, dvojročné odborné vzdelávacie kurzy pre podporných učiteľov.  Tieto nové kurzy boli mnohostranné, špecializovali sa na všetky typy postihnutí a sústredili sa viac na pediatrické a didaktické otázky a menej na zdravotné. Túto zmenu v postoji môžeme vidieť znovu ako cestu,  ktorej priorita sa nesústreďuje na starostlivosť o postihnutých, ale na rozvíjanie ich potenciálu ako študentov. Takáto zmena nenastala kvôli filozofickému presvedčeniu, ako to bolo pri zatvorení špeciálnych škôl. Toto bolo ovocie 15-ročnej tvrdej práce a skúseností samotných učiteľov.

Ďalšia  dôležitá zmena uprostred osemdesiatych  rokov bola profesionálna úloha podporných učiteľov.  Boli povýšení a postavení na úroveň učiteľa triedy /to znamená, že v prípade absencie učiteľa v triede môžu vyučovať celú triedu/. Predtým sa často stávalo, že učiteľ triedy vyznačil školskú prácu pre postihnuté dieťa podpornému učiteľovi, ktorý dieťa zobral mimo triedu, aby úlohu splnili. To vážne narušovalo zámer inklúzie v hlavnom vzdelávacom prúde,  teda úplnú a sústavnú interakciu medzi študentmi.

Na začiatku 90-tych rokov podporní učitelia pomáhali celému personálu, ktorý bol zainteresovaný v školskom vzdelávaní pracovať efektívnejšie s postihnutými žiakmi, navštevujúcimi školu. Podporní učitelia tiež poskytujú svoj názor na postoj každého dieťaťa k ich postihnutému spolužiakovi a toto sa zaznamená do ich školskej správy.

V súčasnosti len podporní učitelia sú špecializovaní po absolvovaní dvojročného kurzu. V poslednom období aj niektorí triedni učitelia navštevovali školiace kurzy. Avšak to sa stáva iba vtedy, ak majú v triede postihnuté deti. Zaujímavý na týchto tréningových  kurzoch je  vstup rodín postihnutých detí a ich združení a ako pomáhajú vytvárať individuálny vzdelávací plán. Viac ako 50 % riaditeľov absolvovalo školiaci kurz, vzťahujúci sa na aspekty fungovania školy, spojené s inklúziou. Od budúceho roka všetci noví učitelia počas štúdia dostanú všeobecnú prípravu na špeciálne potreby. Učitelia prvého stupňa môžu tiež študovať 500 hodín navyše s cieľom získať špecializáciu a stať sa podpornými učiteľmi.

Aby sa uľahčila práca učiteľom a zabezpečilo postihnutým žiakom rozvinúť ich plný potenciál, každá škola má pracovnú skupinu.

Takáto skupina učiteľov, zdravotníckych pracovníkov, rodičov a ak sme na druhom stupni, niekoľkých žiakov, pracuje spoločne, aby zabezpečila pre novoprijatých postihnutých žiakov realizáciu správnych opatrení. Oni tiež sledujú ich pokrok v škole z roka na rok.

V triede by nemal byť viac než jeden postihnutý žiak, nanajvýš dvaja, ak postihnutia nie sú ťažké. Trieda by mala mať ideálne 20 žiakov a nikdy by nemala presiahnuť číslo 25. Postihnuté dieťa sa zúčastňuje všetkých triednych aktivít. Toto je ľahšie dosiahnuteľné v materských a školách na prvom stupni. Na druhom stupni je možnosť pre študentov s poruchami v učení          niekedy opustiť svoju triedu a pripojiť sa k iným postihnutým a nepostihnutým žiakom. Toto sa napríklad môže stať na hudobných a keramických dielňach.

Na druhom stupni individuálny učebný plán pre študentov s ťažkosťami  v učení môže byť zostavený podľa odlišných osnov, než sú všeobecne platné, avšak musia tu byť vždy väzby. Keď idú postihnutí žiaci podľa iného programu ako ich spolužiaci, sú známkovaní a hodnotení podľa neho. Postihnutí žiaci robia skúšky príslušné k ich vzdelávaciemu programu a nedosiahnu legálny titul, ale certifikát, ktorý popisuje dosiahnuté vzdelanie a výsledky. Toto bude užitočné, keď idú na strednú školu alebo sa uchádzajú o prácu. V súčasnosti experimentujeme so zmiešanými vzdelávacími programami, ktoré zahrňujú vzdelanie, odborný tréning a pracovné skúsenosti.

Pokiaľ ide o univerzitu, postihnutí žiaci majú právo odsúhlasiť obsah ich vzdelávacieho plánu a spôsob, ako budú ich skúšky vykonané. Zákon tiež stanovuje, že univerzity musia zabezpečiť:  staršieho spolužiaka, ktorý má úlohu uviesť postihnutých a pôsobiť ako tútor ktorý im pomáha organizovať si štúdium, nesmú byť na univerzite žiadne štrukturálne bariéry pre študentov, odkázaných na vozík a musia dať asistenta, ktorý pomáha postihnutému študentovi pri presune z triedy do triedy.

3/ To všetko je veľmi pekné na papieri, ale čo sa stáva v dennej praxi?

V severnom Taliansku, kde sú služby efektívnejšie,  všetko beží tak, ako to tu bolo popísané. V centrálnom a najmä v južnom Taliansku to ale takto nie je. Meškanie a dezorganizácia pri presadzovaní právnych procedúr znamená, že vzdelávanie v hlavnom prúde nie vždy sleduje cestu, určenú zákonom. To je na škodu kvality inklúzie. Toto je obraz, vyplývajúci zo správ, ktoré Ministerstvo školstva a miestne úrady predložili Talianskemu parlamentu. Rovnaký stav bol odhalený na národnej konferencii, ktorá sa koná každé tri roky, aby vyhodnotila implementáciu Listiny postihnutých ľudí /Disabled People Bill/. Účastníkmi konferencie sú príslušní ministri /zdravotníctva, školstva, atď./, oficiálni predstavitelia z miestnych úradov, odbory a združenia, zastupujúce postihnutých ľudí a ich rodiny. 

4/  Tak kam bude smerovať inkluzívne vzdelávanie v blízkej budúcnosti?

Pred 15-20 rokmi noviny prinášali na prvých stránkach prípady, keď rodičia niektorých žiakov boli proti tomu, aby boli postihnutí žiaci zaradení do hlavného prúdu vzdelávania. Dnes sa takéto epizódy nestávajú, to by bolo protizákonné vylúčenie postihnutého žiaka z hlavného vzdelávacieho prúdu a  to by bol škandál v novinách.

Parlament, vláda a magistráty sú povinné viac ako v minulosti zaistiť kvalitu inkluzívneho vzdelávania v súlade s novou, starostlivo navrhnutou legislatívou. Niekedy sa môže zdať, že vzdelávanie postihnutých žiakov v hlavnom prúde je už „vyriešený“ problém, s novými vzdelávacími  /a organizačnými/ prostriedkami a prioritou sa stáva prílev 8 000 žiakov z Afriky, Ázie a Východnej Európy. Avšak združenia, reprezentujúce postihnutých ľudí a ich rodiny ako aj široká verejnosť stále sledujú záležitosti, týkajúce sa sociálnej inklúzie tak, aby dosiahnuté výsledky neboli stratené.

Novú kapitolu v histórii nášho školského systému otvoríme budúci rok,  s individuálnymi školami, dosahujúcimi vysoký stupeň autonómie s veľmi potrebnou redistribúciou administratívnych síl. „Decentralizácia“ prináša oboje, riziká aj príležitosti,  o ktorých ste, som si istý, veľmi dobre informovaní v Škótsku!

Riziká, pretože individuálne školy môžu fungovať ako malé podniky, ktoré sú ziskové a snažia sa redukovať svoje výdavky. Nanešťastie vzdelávanie postihnutých detí v hlavnom prúde je nákladné, aj keď lacnejšie ako v špeciálnych školách.  Príležitosti, pretože postihnutí žiaci sú prínosom pre zvyšok triedy v tom, že nútia učiteľa, aby si osvojil individuálny prístup ku každému dieťaťu. Zvyšok triedy je na oplátku prínosom pre postihnutých žiakov, pretože im pomáhajú rásť v autonómii a v socializácii. Toto všetko sa stane, ak je učiteľ schopný vybudovať kultúru solidarity medzi dvoma komponentmi   v triede.

Dobrá vec v našom reformovanom školskom systéme je zameranie na individualitu vzdelávacích projektov a ich flexibilitu. Príkladom ich flexibility by mohli byť žiaci, zoskupení z niekoľkých rozdielnych tried podľa ich vzdelávacích potrieb a názorov.

5/  Závery

 Môžem dôverne povedať, že talianska skúsenosť z inkluzívneho vzdelávania za posledných 30 rokov so svojimi mnohými úspechmi a niektorými chybami je najvýznamnejšou zmenou v systéme, ktorý je normálne pomalý vo svojich reformách. Prinieslo to so sebou aj veľkú sociálnu zmenu. Je teraz celkom prirodzené vidieť postihnuté deti a dospelých mladých nielen v triede, ale aj na pracoviskách ako aj v mnohých iných oblastiach života.

Proces inklúzie v hlavnom prúde vzdelávania, rozvinutý v Taliansku, nie je dokonalý alebo bez kritiky. Je tu ešte priestor na zlepšenie v mnohých oblastiach. Potrebujeme lepšiu odbornú prípravu pre podporných a triednych učiteľov, väčšiu finančnú zaangažovanosť miestnych úradov a tesnejšiu spoluprácu medzi verejnými inštitúciami a dobrovoľníckymi organizáciami ak mám menovať aspoň niektoré.

Myslím si, že už sa nenachádzame, ako by som povedal,  v „ideologickom veku“ inkluzívneho vzdelávania, keď sme ukončili činnosť špeciálneho  školstva a urobili sme to preto, lebo sme si mysleli, že bolo „správne“ to urobiť.   Dnes prijímame možnosť profesionálnej inklúzie v hlavnom prúde vzdelávania. Tento výber musí byť neustále vyhodnocovaný, aby sme sa mohli učiť z našich chýb a overiť si kvalitu našej praxe. Preto je potrebné diskutovať a konfrontovať iné skúsenosti vo svete. A tak vítam túto konferenciu /Equity group/ v Edinburgu, ktorá mi poskytuje možnosť zamyslieť sa nad tým, čo v súčasnosti robíme a načúvať iným názorom ľudí, ktorí sú menej zainteresovaní  a preto aj možno objektívnejší.

Prof. Salvatore Nocera

 

Zdroj: http://www.radost.sk/kniznica.php?show=more&action=show&IDrow=1020&IDpage=2&IDorder=5 (21.03.2006)

Fotka zdroj: http://www.edscuola.it/archivio/handicap/salvatore_nocera.htm

 

 

Marián Kozák

Marián Kozák

Bloger 
  • Počet článkov:  41
  •  | 
  • Páči sa:  161x

Som vozičkár. Vyštudoval som sociálnu prácu (PhDr.).Aktívne sa venujem nezávislému životu, osobnej asistencii, architektonickým bariéram 25 rokov. Preto chcem blogovať o týchto témach na SME. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

712 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu