Dňa 6.6. 2019 (vo štvrtok) som sa vybral s mojím osobným asistentom Jankom na druhú poznávaciu cestu do Viedne. Veľmi sme sa na ňu tešili Bola to už naša druhá spoločná návšteva rakúskeho hlavného mesta. Z Košíc sme vyrazili ráno okolo siedmej vlakom "Inter City, ktorý bol oveľa rýchlejší ako klasický rýchlik a išiel priamo až do Viedne. Cesta trvala približne šesť hodín. Vopred sme si napísali zoznam miest, ktoré sme chceli v rakúskej metropole navštíviť. Po príchode na tamojšiu hlavnú stanicu na nás už čakali zamestnanci s mobilnou plošinou. Boli veľmi ochotní a spýtali sa nás, či sa tam vyznáme. Potom sme už išli kúpiť lístky na metro, ktoré nás odviezlo priamo do hotela Ibis, kde sme mali už vopred zarezervovanú bezbariérovú izbu. Po príchode do hotela, sme však museli skoro hodinu čakať, pretože naša izba bola ešte obsadená. Keď sme sa už konečne ubytovali, hneď sme išli do mesta a hľadali sme nejakú reštauráciu. Jedna sa nachádzala v blízkosti nášho hotela. Ja s Jankom sme si opäť objednali slávny viedenský rezeň (Wiener Schnitzel) s hranolkami a kečupom, tradične sa pripravuje z teľacieho mäsa. Rezeň bol veľmi veľký, ale chutný. Potom sme sa už vybrali do centra, aby sme navštívili veľmi zaujímavú atrakciu "Dom mora". (Haus des Meres) Je to neatraktívna budova bývalého leteckého bunkra, ktorá však skrýva v sebe úchvatné veci. V objekte je však všetko pekne usporiadané, taktiež je tam "prales" cez približne 3 poschodia na boku budovy, kde sa môžete zabaviť s opicami, pozrieť aligátorov atď. Krásne akváriá, veľké tunely, menšie tunely, hlavne pre deti. Bolo veľmi zaujímavé, že návštevníci mohli strčiť ruku do niektorých akvárií a dotýkať sa rýb. Budova je takmer celá bezbariérová. Mala desať poschodí. Videli sme tam aj živé netopiere, medúzy, chobotnice, a iné zaujímavé živočíchy. Vstupné bolo za nás obidvoch 14 €. Bol to pre mňa úžasný zážitok. Po skončení prehliadky sme sa presunuli do slávneho zábavného parku Práter, kde sa nachádzajú rôzne atrakcie pre deti aj dospelých. Veľmi som sa tešil na tamojšie ruské kolo (Wiener Riesenrad), ktoré je bezbariérové. Má priemer 61 metrov a disponuje 15 vagónikmi, z ktorých osem je venovaných rôznym dôležitým historickým obdobiam, od antických čias Rimanov až po polovicu 20. storočia. Nastúpili sme do vagónika, ktorý bol veľký a bezpečný. Nachádzali sa v ňom viacerí turisti z celého sveta. Po niekoľkých minútach sme sa pohli a odrazu sme sa ocitli vo veľkej výške až 65 metrov. Mali sme výborný, široký výhľad ponad celé mesto. Jeden lístok stál 6 €. Potom sme išli do obchodu kúpiť si niečo na raňajky.
Na druhý deň po raňajkách sme opäť navštívili slávnu zoo v Schönbrunne, pretože sa nám veľmi páčila, keď sme tam prišli prvýkrát. Je jednou z najstarších zoologických záhrad na svete. Pri pokladni pred vstupom som sa po anglicky opýtal na možnosť zľavy zo vstupného do zoo. Po predložení ŤZP preukazu. sme platili obidvaja spolu 10 €. Som veľmi rád, že som mal opäť príležitosť naživo po dvoch rokoch vidieť žirafy, slonov, hrocha, pandu, koalu, kenguru a ďalšie zvieratá. V Schönbrunnskom areáli sa taktiež nachádzajú prekrásne záhrady, detské ihrisko, rôzne labyrinty, skleníky napríklad palmový skleník, botanická záhrada aj reštaurácia, kde sme sa naobedovali. Boli sme veľmi príjemne prekvapení, keď sa nám po slovensky prihovorila jedna čašníčka, ktorá počula našu reč. Na jedlo sme si objednali tamojšiu špecialitu nazývanú "viedenský podplamenník", bol však iný ako ten náš slovenský. Hlavný rozdiel bol v štruktúre cesta, ktoré bolo výrazne tenšie. Po jedle sme si vychutnávali krásne prostredie. Na priestranstve pred zámkom sú rozostavené mnohé stánky s občerstvením a suvenírmi. Turisti sa môžu previesť po areáli na tamojším vláčiku.
Následne sme sa vybrali metrom do hotela, pretože bolo potrebné vyprázdniť našu izbu do dvanástej hodiny. Išli sme najprv na vlakovú stanicu odložiť si batoh do úschovne, pretože bol ťažký, aby sme ho nemuseli brať so sebou do centra a následne sme sa vybrali metrom k Dómu Svätého Štefana, vošli sme dovnútra cez hlavný vchod, ktorý je bezbariérový. Nikto s obmedzenou schopnosťou pohybu nemusí vchádzať cez bočný vchod, na rozdiel od Dómu Svätej Alžbety v našom meste. Pomodlili sme sa a zapálili sviečky. Potom sme sa prešli po centre. Zastavili sme sa v jednom nádhernom parku. Bolo tam veľa krásnych trávnikov. Videl som tam tiež veľa zasadených pekných stromčekov, ktoré si zasadili manželské páry a boli na nich napísané konkrétne krstné mená. Čas plynul veľmi rýchlo. Odviezli sme sa aj nízko podlažnou električkou. Keď sme čakali na zastávke, videli sme, že sa mesto pripravovalo na dúhový pochod. Potom sme sa vrátili pre batožinu na stanicu a ponáhľali sme sa do prístavu, kde sme čakali na našu loď, ktorá nás odviezla. do Bratislavy. Bola to tá istá loď, ktorou sme išli pred dvomi rokmi. Počas celej cesty sme opäť obdivovali Dunaj aj okolitú prírodu. Videli sme z lode hrad Hainburg, a neskôr aj Devín.
Po príchode do našej metropoly sme sa ubytovali v hoteli Saffron. Večer sme si pozreli sochu vynikajúceho slovenského herca, komika a spisovateľa Júliusa Satinského. Po ňom je pomenovaná aj ulica. Socha znázorňuje ako herec "načúva" ľuďom ulice. Bol to úžasný človek, ktorý mi dodnes chýba. Nikdy na naňho nezabudnem. Taktiež sme sa zastavili v Medickej záhrade, kde sa nachádza socha Martina Kukučína.
Na tretí deň sme navštívili výstavu kompenzačných pomôcok, "Salón Vozičkár.info" ktorá sa konala v areáli "Mini Zoo Devín". Atmosféra bola úžasná. Nachádzali sa tam rôzne zaujímavé zvieratá, napríklad, kone, ovce, kozy, sovy, pštros a iné vtáky. Súčasťou tejto je aj sokoliareň. Veľmi ma pobavila situácia, keď som potreboval ísť na WC a na tento účel tam zapožičali prenosnú kadibúdku, ktorá na prvý pohľad vo mne vyvolala smiech, pretože mi pripadala veľmi malá. Nakoniec som sa do nej s vozíkom aj s Jankom zmestil. S elektrickým vozíkom by to však nebolo možné.
Bol zabezpečený pestrý zábavný program aj pre deti. Taktiež tam vystupovali rôzne hudobné skupiny napríklad "LOJZO". Počasie bolo veľmi pekné. Zástupcovia niekoľkých firiem prezentovali rôzne mechanické aj elektrické vozíky a iné pomôcky. Bol som veľmi prekvapený, že na túto akciu prišlo veľmi málo vozičkárov, napriek tomu, že sa konala v hlavnom meste. Stretol som tam svojho kamaráta vozičkára Jakuba zo Skalice so svojím osobným asistentom, ktorý taktiež pracuje v občianskom združení, ktoré pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Rozprávali sme sa spolu o prínosoch aj úskaliach osobnej asistencie, o vzdelávaní, práci aj o cestovaní. Veľmi sa mi to páčilo. Na záver tohto podujatia sme si dali spoločnú večeru. Dal som si bryndzové halušky a Janko si dal vyprážaný syr s hranolkami. Potom sme sa odviezli autobusom do centra. Chceli sme sa pozrieť do Dómu Svätého Martina, ale nepustili nás dovnútra, pretože práve prebiehala svätá omša. Následne sme išli do hotela. Boli sme už veľmi unavení po horúcom dni.
Na štvrtý deň po raňajkách sme sa išli pozrieť k budove RTVS - obrátenej pyramíde, následne k Národnej Banke Slovenska, potom k Prezidentskému palácu a následne ku hradu a parlamentu. Vychutnali sme si nádherný výhľad na Dunaj aj na veterné mlyny v Rakúsku, ktoré bolo vidieť z diaľky. Potom sme už išli späť do hotela vyprázdniť izbu. Odviezli sme na železničnú stanicu. Videli sme ju prvýkrát naživo po rozsiahlej rekonštrukcii. Boli sme veľmi príjemne prekvapení. Zmenila sa na nepoznanie k lepšiemu. Som veľmi rád, že po mnohých rokoch má naše hlavné mesto stanicu, ktorá je prístupná aj pre občanov a turistov s obmedzenou možnosťou pohybu. Dúfam, že príde obdobie, keď bezbariérová doprava /autobusy, električky, vlaky, lode aj lietadlá/ budú na Slovensku prístupné pre všetkých ľudí.
Na tejto poznávacej ceste som zažil veľa pekných zážitkov. Bolo to veľké dobrodružstvo. Ďakujem veľmi pekne svojmu osobnému asistentovi Jankovi, vďaka ktorému som ju mohol absolvovať.
Marián Kozák
