Náš spoločný výlet v Budapešti
Dňa 29.4.2022 sme sa spoločne s niektorými našimi klientmi a zamestnancami z Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach vybrali na celodennú návštevu do Budapešti. Veľmi sme na ňu tešili, pretože sme veľmi dlhý čas neboli v zahraničí. Niektorí klienti ešte nikdy neboli nikde za hranicami Slovenska. Naši klienti a zamestnanci sa rozdelili na dve skupiny. Jedna skupina cestovala do maďarskej metropoly vlakom, druhá išla autom, ktoré sme si požičali z autopožičovne. Bol to 9-miestny mikrobus. V ňom sa viezli všetci štyria vozičkári. Nemohli cestovať vlakom, nakoľko všetky vagóny maďarskej súpravy boli pre nich neprístupné. Mali úzke dvere, cez ktoré by vozíček neprešiel, navyše v Košiciach aktuálne nefungovala ani mobilná plošina, ktorú by sme potrebovali kvôli schodom do vozňa. Všetci sme boli veľmi nepríjemne prekvapení z tejto skutočnosti, keďže sme sa to dozvedeli len dva dni pred odchodom.
V aute sme boli deviati pasažieri. Môj asistent Janko šoféroval. Cesta vlakom trvala štyri hodiny. Cesta autom bola kratšia. Trvala iba dve a pol hodiny. Po príchode do cieľa našej cesty sme zaparkovali auto v jednom z tamojších obchodných centier. Potom sme sa vybrali ku vlakovej stanici Keleti, aby sme počkali druhú skupiny z našej výpravy. Potom sme, už spolu, išli pešo k židovskej Synagóge na ulici Dohány. Je to najväčšia európska a druhá najväčšia synagóga na svete. Chrám má tri lode. Zmestí sa doň až 3.000 ľudí (počet sedadiel). Navrhol ju Lajos Förster v romantickom byzantsko - maurskom štýle, postavil ho Frigyees Feszl v rokoch 1854-59. Neboli sme v nej, nakoľko vstupné bolo pre jednu dospelú osobu v prepočte až 17 € a nemali sme na prehliadku čas. Odfotili sme sa spoločne vonku pred synagógou. Následne sme si išli pozrieť úžasnú atrakciu - „Ruské kolo“, ktoré sa nazýva "Budapest Eye". Podobné majú aj v Londýne a asi každej väčšej metropole. Vysoké je 42 metrov a má kapacitu 180 ľudí. Niektorí z nás sa na ňom aj povozili. Jedna kabínka je prispôsobená pre vozičkárov. Ja som ho vyskúšal už pri predošlej návšteve Budapešti spoločne s asistentom Jankom. Bol to pre mňa zaujímavý zážitok. Tentokrát sa tam v blízkosti konali trhy. Išiel som kúpiť nejaké malé suveníry pre svojich blízkych. Moja sestra Marcelka ma poprosila, aby som priniesol konkrétny darček. Nejakú veľmi hrubú knihu v maďarčine bez obrázkov len s textom, aby si ju mohla každý deň čítať. (Vôbec nevieme po maďarsky. Robíme si srandu.) V kníhkupectve sme napokon neboli. Kúpil som jej aspoň magnetku v tvare knižky.
Následne sme sa vybrali do reštaurácie, ktorú sme si vopred našli na internete. Volala sa "Tüköry étterem" (Zrkadlová reštaurácia). (Mne osobne ten názov v maďarčine po zvukovej stránke pripomína zaklínadlo abraka-dabra.) Pri vstupe bol jeden schod. Menu bolo dostupné aj v angličtine. Boli tam rôzne zaujímavé jedlá. Ja som si vybral maďarský perkelt s haluškami. Janko si dal takzvanú "Drevenú tácku pre jedného") bola to tamojšia špecialita. Nachádzala sa tam cigánska pečienka s cesnakom, slanina, rumpsteak, volské oko, steakové zemiaky a nakladaná zelenina. Ostatní si dali iné jedlo. Najviac ma pobavil nemenovaný osobný asistent, ktorý si neobjednal nič. Má zvláštny zvyk. Dojedá jedlo po druhých. K tomu si veľmi rád vypije pivo a kombinuje ho ku každému jedlu...
Po obede sme si išli pozrieť tamojší parlament. Je to veľmi pekná historická budova. Nazýva sa "Országház" (doslova "Krajinský dom"). Je jedným z národných symbolov Maďarska a jednou z najstarších vládnych budov v Európe. Vyfotili sme sa spoločne pred touto architektonicky zaujímavou stavbou. Čas nám všetkým plynul veľmi rýchlo. Nasledovala prechádzka popri Dunaji. Zaujal ma pamätník, ktorá sa volá "Topánky pri Dunajskej promenáde". Takmer 80 000 Židov bolo vykázaných z Maďarska pochodom smrti k rakúskym hraniciam a približne 20 000 Židov bolo brutálne zastrelených pozdĺž brehov Dunaja. Obete boli donútené sa vyzuť (topánky boli cennou komoditou počas druhej svetovej vojny) predtým, ako boli bez milosti zastrelení a spadli do Dunaja, aby ich zobrala mrazivá voda Dunaja. Topánky na dunajskej promenáde sú strašidelnou poctou tomuto strašnému času v histórii, ktorú vytvorili filmový režisér Can Togay a sochár Gyula Pauer. Pamätnik, ktorý je osadený na brehu Dunaja v Budapešti, pozostáva zo 60 párov topánok v štýle 40. rokov 20. storočia, ktoré sú vernou kópiou, pokiaľ ide o veľkosť a detail, vytvarované zo železa.
Poslednou zastávkou výletu bola "kávička" s výhľadom na Dunaj a Budínsky hrad. Ja som si dal palacinku so šľahačkou a čokoládou. Potom sa už skupina, ktorá prišla do Budapešti vlakom, musela ponáhľať na stanicu. Viacerí sa túžili previesť metrom, pretože niektorí klienti ním ešte nikdy necestovali. Mali sme však problém nájsť správny výťah, ktorý by nás zaviezol až k metru, keďže nebol nijak označený a nachádzal sa pár desiatok metrov mimo eskalátorov. Tých, ktorí cestovali vlakom sme tak už poslali eskalátormi, pretože hrozilo, že nestihnú vlak(dobehli minútu pred odchodom). Našťasie, náš klient Gregor vie po maďarsky. Veľmi nám pomohol s tlmočením. Oslovil tamojšiu pracovníčku, staršiu pani, ktorá nás k výťahu naviedla. Ním sme sa dostali na správne podzemné podlažie, na ktorom sme nastúpili na metro a odviezli sa na námestie Jána Pavla II. Odtiaľ to bolo ešte asi 15 minút pešo k nášmu parkovisku - nákupnému centru.
V tom nákupnom centre sa nachádzalo Tesco. Kúpili sme si na cestu nejakú vodu a jedlo a išli sme sa "naložiť" do auta.
Bola to úžasná poznávacia cesta. Hoci Budapešť nie je úplne bezbariérová, odporúčame ju ako destináciu na výlet všetkým. Ďakujem svojmu asistentovi Jankovi aj ostatným účastníkom výletu za zorganizovanie tohto výletu.
Marián Kozák
