Návšteva Bratislavy
Dňa 8.6. 2022 sme sa niektorí klienti a zamestnanci z Detského klubu zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach vybrali na 4-dňovú pracovno- poznávaciu cestu do Bratislavy. Boli sme desiati účastníci. Ja s osobným asistentom Jankom, Maťkou , jej osobnou asistentkou Gabikou, Matúš s asistentom Daliborom, Marcelkou, Jankom S., Ľubom a Marekom. Do hlavného mesta sme cestovali vlakom. Z metropoly východu sme o ôsmej hodine ráno. Cesta trvala približne 6 hodín. Napriek tomu, ubehla pomerne rýchlo. Počas cesty sme sa rozprávali o rôznych veciach, no predovšetkým o programe našej návštevy v Bratislave. Po vystúpení z vlaku sme išli autobusom do hotela Ibis. Mali sme zarezervované bezbariérové izby. Najprv sme sa ubytovali a oddýchli sme si po dlhej ceste. Potom sme sa všetci vybrali do centra mesta. Odfotili sme sa pred Prezidentským palácom a následne sme sa išli najesť do neďalekej reštaurácie. Potom sme sa išli pozrieť pred Úrad vlády a následne do Prezidentskej záhrady. Poprechádzali sme sa tam a obdivovali sme krásnu prírodu. Niektorí z nás sa ešte išli prejsť do mesta. Ja som si už išiel ľahnúť na izbu, lebo som bol veľmi unavený po celom dni.
Na druhý deň po raňajkách sme sa vybrali do veľkého obchodného centra Eurovea, ktoré je zaujímavé svojou atypickou (nezvyčajnou) architektúrou.
Návšteva slovenského parlamentu
Popoludní sme absolvovali úžasnú exkurziu v našom parlamente. Niektorí z nás už jednu návštevu absolvovali v roku 2016. Krátko pred vstupom do NR SR som zistil, že mám pri sebe nožík. Zabudol som ho vyložiť z ľadvinky na izbe (taška, ktorú som pripnutú okolo svojho pása). Nevedel som čo mám s ním urobiť, bál som sa, že sa nedostanem kvôli nožíku do parlamentu. Rozhodol som sa, že ho ukryjem do nejakého kvetináča a potom si ho vyberiem. Najprv som si myslel, že ho budem musieť niekde zahrabať, ale napokon som ho hodil medzi aksamietnice (kvety, ktoré tam boli zasadené).
Vo vstupnej hale sme museli najprv prejsť kontrolou. Pozerali nám všetky batožiny. Museli sme ukázať obsah všetkých tašiek. Občas niečo zapípalo. Pípali všetky veci, ktoré boli z kovu. Prehliadka sa začala, keď sme všetci bezpečne prešli cez detektor a naše veci nám boli vrátené.
Vo vstupnej hale nás čakala veľmi milá pani sprievodkyňa, ktorá nás všetkých srdečne privítala a sprevádzala po celý čas. Mala veľmi dobrý výklad. Dozvedeli sme sa od nej zaujímavé informácie o histórii NR SR. Povedala nám, že tam pracuje 400 zamestnancov. Rozprávali sme sa o niektorých súčasných aj niekdajších politikoch o rozdelení bývalého Československa, o bývalom československom prezidentovi Gustávovi Husákovi a o vzniku samostatného Slovenska. Vo vstupnej hale sa nachádza busta J. M. Hurbana. Videli sme Ústavu Slovenskej republiky, pečate Národnej rady Slovenskej republiky a dve Uznesenia z roku 2003. V prvej sa vyslovil súhlas so Severoatlantickou zmluvou a s prístupom Slovenskej republiky k tejto zmluve a v druhej súhlas so Zmluvou o pristúpení k EÚ. Na stenách za sochou J. M. Hurbana boli rôzne listy a listiny od pápežov. Rozprávali sme sa aj o štátnych symboloch SR aj o histórii ich vzniku. Následne sme sa presunuli na poschodie pred rokovaciu sálu, kde sme mohli obdivovať originálne obrazy maliara Albína Brunovského.
Pani sprievodkyňa nám k nim povedala veľmi zaujímavý výklad. Obrazy boli krásne, majestátne a najmä mali obrovskú hodnotu. To v nás vzbudzovalo obdiv. Po predstavení obrazov nám otvorila dvere do rokovacej sály, kde sa odohrávajú všetky dôležité rozhodnutia, rozpravy a schvaľovania zákonov. Bol to úžasný zážitok vidieť ju naživo v plnej kráse. Je to úplne iné ako v televízií a na obrázkoch v časopisoch. Vyskúšali sme si miesta rôznych osobností, miesto pani prezidentky Zuzany Čaputovej, niektorých ministrov alebo rečnícky pult. Videli sme tiež hlasovacie zariadenia poslancov. To bol najväčší zážitok pre všetkých. Všetci sme boli nadšení. Videli sme tiež parlamentnú knižnicu, ktorá sa nachádza na prízemí parlamentu. Na záver našej exkurzie sme dostali od pani sprievodkyne drobné suveníry. Povedala nám, že môžeme navštíviť parlament aj v budúcnosti.
Výlet do Viedne
Rakúsku metropolu mám veľmi rád. Bol som tam už veľakrát. Je to veľmi pekné mesto s bohatou históriou. Je to ideálne miesto aj pre život ľudí s ťažkým telesným postihnutím, vozičkárov, mamičky s kočíkmi, seniorov, ľudí so zrakovým postihnutím. Tentokrát sme tam išli viacerí. Ja s osobným asistentom Jankom, Maťkou, jej osobnou asistentkou Gabikou, Ľubom a Marekom. Do Viedne sme cestovali sme do vlakom z Bratislavy. Cesta trvala približne 1 hodinu. Marek a Ľubo boli v Rakúsku prvýkrát. Keď sme vystúpili z vlaku na tamojšej vlakovej stanici, nás už čakali zamestnanci s mobilnou plošinou. Museli sme si nasadiť respirátory. Platí tam totiž nariadenie, ktoré prikazuje ľuďom nosiť ich vo verejnej doprave. (Metro, autobusy aj električky sú všetky bezbariérové). Išli sme najprv metrom k známemu a obľúbenému obchodnému centru „Donau Zentrum“ (Centrum Dunaj). Je to najväčšie obchodné centrum v hlavnom meste. Boli sme hladní. Išli sme do cukrárne. Chceli sme ochutnať nejaké dobré koláče. Sedeli sme tam asi hodinu a rozprávali sme sa. Následne sme sa vybrali metrom k Dómu Svätého Štefana, vošli sme dovnútra cez hlavný vchod, ktorý je bezbariérový. Nikto s obmedzenou schopnosťou pohybu nemusí vchádzať cez bočný vchod, (na rozdiel od Dómu Svätej Alžbety v Košiciach). Práve prebiehala svätá omša. Pomodlili sme sa a zapálili sviečky. Odfotili sme sa spoločne pred týmto nádherným chrámom. Potom sme išli do obchodu so suvenírmi kúpiť nejaké darčeky pre seba aj svojich blízkych. Prešli sme sa po centre. Obdivovali sme viaceré krásne budovy. Veľmi sa mi páčia tamojšie kone s kočmi, ktoré vozia turistov. Následne sme sa naobedovali v tamojšej pizzérii. Počasie bolo chladnejšie, fúkal mierny severný vietor. Maťke bola zima, pretože mala na sebe letné šaty. Nemala so sebou žiadny sveter ani bundu. Chcela si kúpiť nejaké teplejšie oblečenie. Hľadala nejaký second-hand. V blízkosti našej pizzérie nebol žiadny. V bežnom obchode nič vhodné pre seba nenašla. Všetko bolo drahé. Má špecifickú postavu. Mali sme pomerne málo času. Z pizzérie sme išli metrom pozrieť si slávny zámok Schönbrunn. Je to bývalé letné sídlo Habsburgovcov. Žila tam aj cisárovná Alžbeta Bavorská prezývaná Sissi. Videli sme krásne záhrady, fontány, pekný turistický vláčik. Medzitým sa výrazne oteplilo. Bolo nám horúco. Maťka bola veľmi rada, že už nemusí hľadať žiadny second-hand. Potom sme sa presunuli metrom do centra. Navštívili sme Hoffburg. Je to sídlo rakúskeho prezidenta. Videli sme aj budovu Rakúskej národnej knižnice. Potom sme už išli bezbariérovým autobusom na stanicu. Na stanici sme chvíľu čakali na mobilnú plošinu. Veľmi sa nám všetkým vo Viedni páčilo. Veríme, že sa tam čoskoro opäť vrátime.
Marián Kozák
