Návšteva Bratislavy a Viedne
V sobotu 29.6.2024 sa niektorí členovia Partie z Inklubu vybrali na návštevu do Bratislavy. Boli sme deviati.
Ja s osobným asistentom Jančim, Marcelkou, synovcom Jankom, Ľubom, Marekom, Maťkou, jej asistentkou Ivetkou a Adamom z Martina.
Cesta vlakom z Košíc bola príjemná, napriek tomu, že bolo veľmi horúco. Najdôležitejšou časťou nášho pobytu v Bratislave a vo Viedni boli návštevy v slovenskom a rakúskom národnom parlamente, ale mali sme naplánovaný aj ďalší zaujímavý program. Adam nastúpil vo Vrútkach. Cesta vlakom nám celkom rýchlo ubehla. Keď sme vystúpili z vlaku na Hlavnej stanici, urobili sme si spoločnú fotku.
Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní sa volal „Clarion Congress Hotel Bratislava“. Nachádzal sa blízko stanice. Bol moderný. Vozičkári však vchádzali do hotela bočným vchodom. Bola tam namontovaná schodisková plošina. Nebolo to však dobré riešenie, nakoľko tá plošina sa často zasekávala. Najlepším riešením je vždy klasická nájazdová rampa. Izby boli pekné a mali dobré vybavenie. Nachádzal sa tam veľký televízor, chladnička, dve postele a gauč. Kúpeľňa bola bezbariérová. Bola tam toaleta s držadlami. Nebola tam však sprcha, ale vaňa. Na nej bola namontovaná špeciálna otáčavá sedačka pre vozičkárov. V cene ubytovania boli zahrnuté aj bohaté a chutné raňajky .
Keď sme sa ubytovali , chvíľu sme si oddýchli po náročnej ceste vlakom z Košíc. Následne sme išli do centra mesta do reštaurácie na večeru. Potom sme sa vybrali na prechádzku do zrekonštruovanej Prezidentskej záhrady. Bolo tam krásne. Následne sme išli k veľkej striekajúcej fontáne, aby sme sa osviežili. Obdivovali sme rôzne nádherné kvety.
Na druhý deň po raňajkách sme najprv navštívili radnicu starého mesta. Nachádza sa tam pekné múzeum. Následne sme si pozreli aj Slovenskú národnú galériu. Bol som tam prvýkrát. Boli tam rôzne zaujímavé výstavy a expozície. Budova je bezbariérová s výťahmi aj toaletami pre vozičkárov. Potom sme sa išli naobedovať do reštaurácie. Následne som išiel s Jančim do Eurovey. Mali sme už vopred dohodnuté stretnutie s kamarátom Jakubom, ktorý je vozičkár Ostatní sme si išli oddýchnuť do hotela, pretože večer išli do Slovenského národného divadla na predstavenie „Kým prídu Stouni“. Bolo o hudobnej skupine „The ROLLING STONES“ Mali už vopred zakúpené lístky. Ja s Jančim sme sedeli vonku a čakali na Jakuba s osobným asistentom. Následne sme sa stretli pred Euroveou. Zvítali sme sa a išli si sadnúť na letnú terasu do kaviarne, ktorá sa nachádzala pri Dunaji. Rozprávali sme sa spolu o rôznych témach, hlavne o osobnej asistencii, jeho práci, našich plánoch do budúcnosti. Potom sme sa prechádzali po okolí. V meste bola nainštalovaná veľkoplošná obrazovka. V tom čase sa hral štvrťfinálový futbalový zápas Majstrovstiev Európy 2024 v Nemecku. Naši reprezentanti hrali proti Anglicku. Chvíľu sme to spolu sledovali. Naši hráči dali prvý gól. Medzi divákmi vypukla veľká radosť. Veľmi sme sa potešili. Napokon sme však zápas prehrali. Jakub pricestoval do Bratislavy svojím autom, ktoré šoféroval jeho osobný asistent Frederik. Jakub má špeciálne upravené auto značky Peugeot Rifter. Vzadu má namontovanú vysúvaciu plošinu, aby mohol sedieť na vozíku aj počas jazdy. V aute má taktiež pripevnené špeciálne popruhy, ktorými sa vozík pevne pripevní o podlahu auta. Vyskúšal som si to osobne. Vošiel som do auta na vozíku pomocou plošiny a následne som bol pripútaný k podlahe vozidla. Mal som zaujímavý pocit. Bolo to bezpečné a vozík stál pevne na podlahe. Následne sme sa rozlúčili. Do hotela sme išli pešo.
Na tretí deň ráno sme sa hneď po raňajkách vybrali osobným vlakom do Viedne . Pridal sa k nám aj náš kamarát Lukáš, ktorý pricestoval do Bratislavy nočným vlakom z Košíc. Najprv sme sa išli pozrieť do rakúskeho parlamentu, aby sme urobili porovnanie fyzickej prístupnosti a bezbariérovosti medzi slovenským a rakúskym parlamentom. Pri vstupe do budovy sa všetci návštevníci aj my museli podrobiť dôkladnej bezpečnostnej kontrole. V rakúskom parlamente sa mi veľmi páčilo. Bol som tam už druhýkrát. Je tam nádherne. Nachádza sa tam špičkový profesionálne zdigitalizovaný informačný systém , ktorý funguje v nemčine a angličtine. Vďaka nemu sa všetci návštevníci môžu dozvedieť rôzne zaujímavé informácie o vzniku rakúskej republiky, o jej minulosti aj o súčasnosti. Obdivoval som vyspelosť rakúskeho národa. Navštívili sme aj parlamentnú knižnicu. Po prehliadke parlamentu sme sa išli naobedovať do tamojšej reštaurácie. Ponúkali tam rôzne zaujímavé jedlá. Najprv sme si dali predjedlo. Bol to chlieb so smotanovým alebo žeruchovým maslom. Polievku si dali iba niektorí z nás. Ja som si dal vyprážané kurča obalené v strúhanke s varenými zemiakmi so zeleninou a citrónom. Na pitie som si dal chladenú neperlivú vodu. Obsluhovala nás mladá veľmi sympatická čašníčka, ktorá nám ponúkala všelijaké jedlá. Veľmi milo na mňa v tej chvíli zapôsobila. Urobili sme si aj spoločnú fotku. Potom sme ešte išli do tamojšej cukrárne. Každý z nás si dal nejaký zákusok. Ja som si dal výbornú Sacherovu tortu. Diskutovali sme tiež o našej budúcnosti. Najviac všetkých trápil nedostatok osobných asistentov, nevyhnutná potreba vytvoriť agentúru osobnej asistencie a nedostatok bezbariérových domov a bytov v Košiciach. Potom sme ešte išli na tamojšiu terasu. Mali sme z nej veľmi pekný výhľad na celú Viedeň. Urobili sme veľa pekných aj srandovných fotiek. V parlamente sme strávili takmer štyri hodiny, tak nám nezostalo veľa času na prehliadku centra mesta . Išli sme pešo k Dómu svätého Štefana urobili sme si pred ním spoločnú fotku a následne metrom tamojšiu hlavnú vlakovú stanicu a čakali sme na vlak do Bratislavy . Maťka mala dostala nápad , že chce osláviť svoje narodeniny , ktoré mala na druhý deň a pôvodne sme mali oslavovať vo vlaku cestou z Bratislavy. Napokon ich oslavovali večer u Maťky na izbe . Ja s Jančim sme na oslave neboli. Boli sme už veľmi unavení.
Posledný deň ráno sme sa išli naraňajkovať , potom sme si išli zbaliť veci na izbu. Potom sme išli na železničnú stanicu odniesť batožiny do úschovne . Keď sme odišli z hotela tak sme išli autobusom do parlamentnej reštaurácie, kde sme sa stretli s pani Janou Žitnianskou bývalou poslankyňou slovenského parlamentu. Stretnutie bolo veľmi príjemné. Trvalo asi hodinu. Diskutovali sme o rôznych témach. O samostatnom bývaní a práci pre ľudí so zdravotným postihnutím, o osobnej asistencii, o budúcom pracovnom pôsobení pani Žitňanskej v spoločnosti a našej ďalšej vzájomnej spolupráci. Potom sme išli na obed do parlamentnej reštaurácie. Následne sme išli na návštevu do nášho parlamentu.
Keď sme tam prišli , tak sme chvíľu čakali na pána sprievodcu, ktorý nás sprevádzal po parlamente. Vo vstupnej hale sme museli najprv prejsť bezpečnostnou kontrolou. Pozerali nám všetky batožiny. Museli sme ukázať obsah všetkých tašiek. Niektorí z nás odovzdali aj mobil. Prehliadka sa začala, keď sme všetci bezpečne prešli cez detektor kovov a naše veci nám na záver našej návštevy boli vrátené. Na prehliadku parlamentu sme pôvodne mali iba jednu hodinu, napokon sme tam boli takmer dve hodiny. Donedávna tam platili zvýšené bezpečnostné opatrenia pre nedávno spáchaný pokus o atentát na nášho premiéra. V čase našej návštevy sa už zmiernili. Pán sprievodca nám aj povedal , že bezprostredne po pokuse o atentát školy , ktoré mali vopred nahlásenú návštevu parlamentu na koniec školského roka, tak ju museli zrušiť z bezpečnostných dôvodov . Určité obdobie nesmeli „bežní“ občania vstúpiť do parlamentu. Počas prehliadky sme sa rozprávali o rôznych témach . Napríklad, o histórií Slovenskej republiky, jej vzniku, o štátnych symboloch, pôvode štátnej hymny. Chvíľu sme sa rozprávali aj o atentáte na predsedu vlády . Prechádzali sme sa po chodbe na prvom poschodí. Videli sme prechádzať vietnamskú delegáciu a niektorých našich poslancov okolo nás. Do rokovacej sály nás nepustili. Boli sme iba na balkóne. Chvíľu sme diskutovali o politike. Následne sme už museli ísť preč z parlamentu, pretože už bolo veľa hodín. Keď sme odišli z parlamentu , tak sme išli autobusom na vlakovú stanicu. Keď sme prišli tam, tak si niektorí z nás išli kúpiť niečo na jedlo na cestu. Išli sme si pre batožiny do úschovne a čakali sme kým nám pôjde vlak domov .
Na stanici sa vyskytol nečakaný problém . Pokazil sa výťah. Nezastavil na nástupišti z ktorého nám išiel vlak . Janči to išiel nahlásiť do informačného centra na stanici. Napokon nás sprievodkyňa železníc previedla cez koľajnice. Keď sme nastúpili do vlaku , tak sme sa rozprávali o našich zážitkoch z výletu. Rozprával som sa aj s Adamom, že si navzájom pošleme fotky cez email.
Návšteva Bratislavy aj Viedne sa mi veľmi páčila. Ďakujem všetkým účastníkom Partie z Inklubu aj môjmu skvelému asistentovi Jančimu za pomoc a príjemnú spoločnosť.
Marián Kozák
