Nezabudnuteľný výlet vo Viedni
Viedeň je „perla“ na Dunaji. Bol som tam už veľakrát. Je to veľmi vyspelé a moderné mesto s bohatou históriou a mnohými zaujímavými atrakciami pre tamojších obyvateľov aj turistov. Je to ideálne miesto pre život ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, vozičkárov, mamičky s kočíkmi, seniorov, ľudí so zrakovým postihnutím. Tentokrát sme tam išli štyria. Ja s osobným asistentom Jankom, sestrou Marcelkou a synovcom Jankom. Z Košíc sme cestovali priamo vlakom (Inter City) do Viedne. V Bratislave sme stáli asi 30 minút, pretože otáčali lokomotívu smerom na Rakúsko. Veľmi sme sa tešili na tento výlet. Cesta trvala približne 6 hodín, napriek tomu nám všetkým pomerne rýchlo ubehla. Rozprávali sme sa najmä o programe nášho štvordňového úžasného výletu. Keď sme dorazili do cieľa našej cesty, na tamojšej vlakovej stanici, už nás čakali zamestnanci s mobilnou plošinou. Vystúpili sme z vlaku bez problémov. Následne sme sa išli najesť do talianskej pizzérie, ktorá sa nachádza na tiež tam. My dvaja s Jankom sme si dali chutnú pizzu. Bola síce veľká, ale cesto bolo tenké. Marcelka si dala kávu. Zo stanice sme sa presunuli do hotela „Prizeotel“ , kde sme boli ubytovaní. Bol moderný a útulný. Naša izba bola bezbariérová a veľmi pekná. V kúpeľni bola toaleta s držadlami. V sprche bola protišmyková dlažba. Mohol som sa osprchovať bez problémov. Mali sme na izbe aj veľký televízor, ktorý bol zavesený na stene. Boli k dispozícii iba rakúske a nemecké kanály. Oddýchli sme si a vybrali sme sa nízko podlažnou električkou do centra mesta k tamojšej radnici, kde sa konali veľkolepé vianočné trhy. Medzitým sa už zotmelo. Bolo tam veľmi veľa turistov z celého sveta. Počuli sme veľa rôznych jazykov aj slovenčinu. Nachádzali sa tam všelijaké stánky s rôznym vianočným tovarom, chutným jedlom, krásnou výzdobou a pekným vianočným betlehemom. Hrala pekná vianočná hudba. V niektorých stánkoch predávali aj dobrý vianočný punč a horúcu čokoládu. Nachádzal sa tam aj krásny kolotoč, ktorý večer nádherne svietil a veľké klzisko, na ktorom sa korčuľovali deti aj dospelí. Vonku bolo chladno. Následne sme už išli späť do hotela, pretože boli sme už unavení po celom dni. Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali a potom sme sa vybrali metrom do centra na „Stephansplatz“, teda na Štefanské námestie pred Dóm Svätého Štefana. Čakali sme tam na bezbariérový koč s koňmi, ktorý som vopred zarezervoval telefonicky. Splnil sa mi veľký sen. V minulosti som sa už síce na koči dvakrát viezol raz to bolo vo Vysokých Tatrách a druhýkrát v Krakove v Poľsku. Tentokrát to bolo iné. Tento koč bol prispôsobený pre vozičkárov. (V Rakúsku existuje firma, ktorá sa špecializuje na montáž nájazdových lyžín do kočov). Mal namontované nájazdové lyžiny, po ktorých som sa vyviezol do koča. Následne mi môj osobný asistent Janko pomohol presadnúť si na sedadlo. Sedeli sme tam všetci štyria. Mali sme k dispozícii prikrývky, aby nám nebola zima. Vozík sa do koča nezmestil. Museli sme ho nechať na Štefanskom námestí, kde ho jeden pracovník, ktorý pomáhal pri údržbe koča zobral a zamkol do špeciálneho boxu. Náš kočiš bol veľmi sympatický starší pán Karl v sivom klobúku nám trpezlivo ukazoval všetky dôležité budovy a pamiatky na našej vytýčenej trase, ktorá trvala jednu hodinu. Škoda, že takúto úžasnú atrakciu nemáme aj u nás v Košiciach. Rozmýšľali sme, že by sme si zobrali ten koč s koňmi aj s tým pánom kočišom do Košíc. Bola by to nová atrakcia v našom meste. Uvažoval som o tom, že by som sa zamestnal v košickom informačnom centre a vozil by som sa na koči spolu s inými turistami aj s telesným postihnutím. Bola by to dobrá propagácia pre naše mesto. Počas jazdy sme počuli príjemný zvuk konských kopýt. Padal drobný sneh. Bolo to úžasné. Veľmi sa nám to páčilo. Na konci našej jazdy sme vystúpili z koča bez problémov. Následne sme sa išli pozrieť do tamojšieho mestského informačného centra pozrieť nejaké drobné suveníry. Následne sme navštívili spolu Dóm sv. Štefana. Pomodlili sme sa a zapálil som sviečku za našich blízkych.
Potom sme sa už išli pozrieť do rakúskeho národného parlamentu. Niekoľko dní pred návštevou sme sa zaregistrovali na ich oficiálnej internetovej stránke na konkrétny dátum a čas našej návštevy. Budova rakúskeho parlamentu je nádherná a veľmi pripomína svojím vzhľadom aténsku Akropolu v Grécku. Je postavená v starobylom štýle. Okrem samotnej budovy sme obdivovali aj mohutnú fontánu pred hlavným vchodom. Jej ústrednou postavou je bohyňa Pallas Aténa, ktorá stelesňuje múdrosť štátu.
Interiér parlamentu je nádherný. Veľmi sa nám páčil. Bol zrekonštruovaný v roku 2022. Pri vstupe do budovy sa všetci návštevníci aj my museli podrobiť dôkladnej bezpečnostnej prehliadke. Budova je úplne bezbariérová. Sú tam veľmi dobré rampy a výťahy, ktoré úplne zodpovedajú požiadavkám univerzálneho navrhovania.
Dozvedeli sme sa veľa zaujímavých informácii. Boli k dispozícií veľmi zaujímavé interaktívne prehliadky v nemčine a angličtine. Na veľkých interaktívnych paneloch v rôznych zaujímavých kvízoch podľa náročnosti (ľahká, stredná, ťažká) sme sa dozvedeli ako funguje vyspelá parlamentná demokracia. Nachádzajú sa tam aj interaktívne tabule, na ktorých sa jednotliví poslanci po stlačení konkrétneho tlačidla prihovárajú v nemčine všetkým svojim občanom s anglickými titulkami. Nachádzajú sa tam rôzne interaktívne panely, na ktorých je podrobne rozpísaná história vzniku samostatného rakúskeho štátu a taktiež problematika fašizmu a antisemitizmu. Pravidelne robia vzdelávacie stretnutia a diskusie bežnými občanmi a pýtajú sa na ich názory a podnety ako konkrétne veci zmeniť a vylepšiť tamojšiu legislatívu, nielen pred voľbami. Veľmi podrobne sa venujú ľudským právam. Majú veľmi kvalitné interaktívne pomôcky pre deti, ktoré názorne a výstižne ilustrujú, na čo všetko majú ako občania práva. Jedným z mnohých práv je: „Ako dieťa so zdravotným postihnutím mám právo na nezávislý život“ Učia sa aj o demokracii a aktívnom občianstve. Navštívili sme tamojšiu nádhernú knižnicu. Nachádza sa v nej veľmi široký výber kníh z rôznych oblastí života. Navštívili sme aj tamojšiu reštauráciu. Jedlo nám všetkým veľmi chutilo. Personál bol k nám veľmi príjemný. Následne sme išli popozerať nejaké suveníry pre našich blízkych, ktoré v parlamente predávali. Boli tam rôzne zaujímavé brožúry, letáky, zápisníky, perá, kľúčenky, hrnčeky, šálky a iné suveníry. V parlamente ma okrem iných vecí zaujala táto definícia demokracie, ktorá bola napísaná na veľkej tabuli v jednej miestnosti v parlamente. Je veľmi aktuálna aj pre Slovensko. Jej preklad z angličtiny znie:
„Demokracia nás potrebuje. Potrebuje aktívnych občanov, ktorí prevezmú zodpovednosť a zapoja sa. Všeobecné a bezplatné volebné právo je cenným aktívom a zároveň dôležitým nástrojom účasti. Pri každých voľbách ľudia volia, ich politický hlas je vypočutý a to určuje rovnováhu politickej moci. Máme tiež právo uchádzať sa o politické funkcie. Existujú však aj iné spôsoby, ako sa zapojiť do našej demokracie? Ako sa môžeme postaviť za naše záujmy? Spýtajme sa našich občanov. Hovoria nám, čo ich motivuje a ako sa podieľajú na formovaní toho, ako spolu žijeme“.
Návšteva v parlamente ma veľmi inšpirovala a obohatila. Uvedomil som si dôležitosť demokracie a aktívneho občianstva.
Následne sme sa vybrali do Hofburgu. Nachádza sa tam viacero pekných múzeí. Navštívili sme múzeum „Klenotnica“. Nachádza sa tam 21 miestností v rámci cisárskeho sídla Hofburg skrýva tie najvzácnejšie poklady celej Svätej ríše rímskej. Múzeum „Klenotnica“ je nádherné a bezbariérové. Videli sme aj veľkolepé cisárske koruny, ktoré boli používané pri najvzácnejších príležitostiach.
Potom sme sa opäť vybrali na tamojšie vianočné trhy. Tento sme zavítali na Štefanské námestie pred Dóm Svätého Štefana. Bolo tam veľa rôznych stánkov, ktoré boli vysvietené. Vonku krásne snežilo. Hrala krásna vianočná hudba. Prechádzali sme vonku asi hodinu.
Následne sme už išli späť do hotela, pretože boli sme už unavení po celom dni. Na tretí deň ráno sme sa naraňajkovali a potom sme sa vybrali električkou do centra mesta. Išli sme sa pozrieť do ďalšieho múzea. „Kunsthistorisches Museum“ (umeleckohistorické múzeum) patrí k najvýznamnejším múzeám v Európe. Vybudoval jej cisár František Jozef pre svoje imperiálne zbierky a dnes obsahuje predmety z piatich storočí: od dôb starovekého Egypta cez grécku antiku až po koniec 18. storočia. Exponáty svedčia o zberateľskej vášni cisára a arcivojvodov z rodu Habsburgovcov. Zvláštna pozornosť je venovaná umeniu renesancie a baroka. Veľkolepý umelecký zážitok ponúka tiež skvostná architektúra múzea na ulici Ringstrasse a cyklus obrazov na impozantnom schodisku. Mne sa najviac páčila zbierka mincí z celého sveta.
Následne sme navštívili tamojšiu bezbariérovú kaviareň, ktorá sa nachádzala v budove múzea. Dal som si výbornú horúcu čokoládu a ochutnal som tamojšiu špecialitu buchtičky plnené lekvárom a poliate vanilkovým krémom. Potom sme sa presunuli metrom do Schönbrunnu. Následne sme sa išli naobedovať do tamojšej reštaurácie. Ja som si dal „Wiener schnitzel“- viedenský rezeň s hranolkami. Janči a Janko si tiež dali rezeň s hranolkami. Marcelka si dala cheeseburger s hranolkami. Potom sme išli do zámku v Schönbrunne. Pozreli sme si časť Sissi múzea. Boli to izby, v ktorých bývala cisárovná so svojím manželom Františkom Jozefom. Bolo to veľmi pekné. Mali sme k dispozícii aj audio sprievodcu v češtine. Následne sme išli na vianočné trhy, ktoré sa konali v areáli pred zámkom. Kúpil som si tam čokoládový praclík. Potom mi zavolala moja kamarátka a spolužiačka z vysokej školy, ktorá žije vo Viedni už 10 rokov. Chcela sa so mnou stretnúť osobne v jednom hoteli. Marcelka s Jankom sa vrátili späť do nášho hotela. Nastúpili sme do metra. My sme vystúpili blízko hotela, kde už nás čakala kamarátka Silvika. Porozprávali sme sa o rôznych témach. Zaspomínali sme si na naše vysokoškolské časy a rozprávali sme aj o jej živote vo Viedni. Bolo to super. Stretnutie trvalo asi 90 minút. Potom sme sa vrátili do hotela mestským vlakom. Bol pekný a bezbariérový.
Na štvrtý deň ráno sme sa naraňajkovali a potom sme sa vybrali električkou do centra mesta. Potom sme vybrali do tamojšieho informačného centra, ktoré sa nachádza na tamojšej radnici. Budova je krásna a bezbariérová. Získali sme veľa užitočných publikácii z rôznych oblastí života. Napríklad: „Viedeň mesto ľudských práv – mesto, v ktorom sa žije dobre“. A mnoho ďalších. Zamestnanci radnice boli veľmi milí a ochotní. Poskytovali poradenstvo pre obyvateľov aj turistov. Veľmi sa mi to páčilo.
Následne sme si znovu išli pozrieť tamojšie vianočné trhy. Prechádzali sme popri stánkoch. Boli veľmi pekné aj cez deň. Potom sme sa ešte odfotili pred slávnou Viedenskou univerzitou. Potom sme išli mestským vlakom na hlavnú stanicu. Vlak bol bezbariérový a čistý. Následne sme išli opäť do talianskej pizzérie na obed. Potom sme už čakali na náš vlak, ktorý nás odviezol priamo do Košíc.
Bol to úžasný výlet. Zažili sme veľa pekných nezabudnuteľných zážitkov. Ďakujem veľmi pekne svojmu osobnému asistentovi Jančimu, sestre Marcelke a synovcovi Jankovi za pomoc a príjemnú spoločnosť. Určite sa do Viedne ešte vrátime. Je to úplne iný a vyspelejší svet v porovnaní so Slovenskom.
Marián Kozák
