Poznávacia cesta do Budapešti

Poznávacia cesta do Budapešti
Písmo: A- | A+

"Unikátnosť osobnej asistencie spočíva v tom, že ľudia so zdravotným postihom si môžu vybrať toho, kto bude pre nich pracovať, ako si budú sami veci organizovať a určovať čas, kedy budú asistentov potrebovať". - John Evans

Dňa 12.5.2018 /sobota/ som sa vybral na opätovnú poznávaciu cestu autom do Budapešti. Veľmi som sa na ňu tešil. Tentoraz išiel so mnou môj skvelý osobný asistent Janko. Vyrazili sme z Košíc ráno o 7:30 hodine. Cesta nám obom ubehla veľmi rýchlo. Trvala približne 3 hodiny. Prechádzali sme cez Miškolc po diaľnici až do Budapešti. Janko mal vo svojom mobile navigáciu,  ktorá nás doviedla až do centra na vyhradené parkovisko. Vystúpili sme z auta a vybrali sme sa pozrieť si tamojší parlament. Je to veľmi pekná historická budova. Nazýva sa "Országház" (doslova "Krajinský dom"). Je jedným z národných symbolov Maďarska a jednou z najstarších vládnych budov v Európe. Janko zobral so sebou statív (stojan na kameru aj fotoaparát). Vyfotili sme sa spolu pred touto architektonicky zaujímavou stavbou. Prešli sme sa po okolí. Bol krásny slnečný deň.

Potom sme sa išli ubytovať do hotela. Janko nám vopred zarezervoval bezbariérovú izbu cez internet. Na recepcii s nami komunikovali po anglicky. Vyplnili sme registračný formulár a išli sme si uložiť veci na izbu. Bola pekná a priestranná. Nachádzal sa tam aj televízor a pripojenie na internet. Boli k dispozícii rôzne televízne maďarské aj zahraničné kanály. Nie však slovenské ani české. V kúpeľni bolo WC aj sprcha s držadlami.

Po ubytovaní, približne o 30 minút, sme sa vybrali do tamojšieho prístavu, aby sme kúpili lístky na vyhliadkovú plavbu loďou po Dunaji. Keď sme čakali v rade na lístky, boli sme veľmi prekvapení.  Okolo nás stálo veľa dôchodcov a dôchodkýň. Zasmiali sme sa. Jeden lístok stál v prepočte približne 10 EUR. Loď nebola úplne bezbariérová. Tamojší personál nám však ochotne pomohol. Samotná plavba trvala približne 1 hodinu. Videli sme tie najvýznamnejšie pamiatky  Budapešti. Napríklad parlament a Národné divadlo. Mestské časti Budín a Pešť spája 8 mostov. Najslávnejší je Széchenyiho reťazový most, ktorý ako prvý spojil obidva brehy Dunaja. Bol postavený v rokoch 1839-49.  Mali sme k dispozícii aj audio sprievodcu v rôznych jazykoch /maďarčine, angličtine, nemčine, francúzštine, čínštine, japončine, španielčine, hebrejčine a poľštine/. Bolo to zaujímavé.

Po skončení plavby sme navštívili tamojší slávny hrad Budín, ktorý som už navštívil vlani s asistentom Miškom. Na nádvorie hradu sme prišli autom. Bolo to dobrodružné, pretože začalo pršať. Začali sme hľadať bezbariérovú toaletu. Vošli sme do tamojšej galérie. Bol tam nejaký strážnik, ktorého sme sa chceli opýtať, kde tam majú bezbariérové WC. Nevedel po anglicky. Zavolal nejakú mladú slečnu, ktorej sme vysvetlili náš problém. Nakoniec sme zistili, že tam majú len toaletu bez držadiel. Našťastie sme sa do nej s vozíkom zmestili.

Celý deň bolo veľmi horúco. Mali sme chuť na maďarskú zmrzlinu a preto sme išli do jednej tamojšej reštaurácie. Potom sme sa vrátili do hotela. Boli sme už unavení. Ľahli sme si a trochu sme sa rozprávali o našom pláne na nasledujúci deň.

V nedeľu ráno sme vstali a pobalili sme si veci. Išli sme na raňajky, ktoré boli zahrnuté v cene za ubytovanie. Raňajky boli veľmi chutné. Dal som si malé párky so žemľou. Na pitie som mal výbornú horúcu čokoládu. Po raňajkách sme sa vrátili na izbu. Zobrali sme si zbalené veci a išli sme do centra mesta. Auto sme zaparkovali pred tamojšou ZOO. Poprechádzali sme sa po centre. Všímali sme si niektoré významné inštitúcie napríklad budovu Štátnej opery. Navštívili sme aj niekoľko obchodov so suvenírmi.

Potom sme navštívili tamojšie ruské kolo "Budapest Eye". Bolo to vzrušujúce. Nachádzala sa tam jedna bezbariérová kabínka. Ďalšia kabínka bola označená logom UNICEF /Detský fond Organizácie spojených národov/. Každý, kto ju chcel podporiť zaplatil drahšiu vstupenku. Jeden   lístok stál v prepočte približne 9 EUR.  Vozičkári majú určitú zľavu. Absolvovali sme tri kolá. Mali sme úžasný výhľad na mesto. Kiež by sme mali také ruské kolo aj u nás v Košiciach!

Potom sme sa vybrali do ZOO. Je jednou z najstarších v Európe. Nachádza sa tam 155 druhov vtákov, 123 druhov cicavcov, 121 druhov plazov. Zvieratá boli rozdelené podľa svetadielov. Najviac sa mi páčili žirafy a slony. Veľmi sa mi páčila žirafa, ktorá obhrýzala strom. Slony si podávali potravu, ktorá bola zavesená v takých veľkých sieťach. Zaujalo ma to, nakoľko v košickej ZOO sa žirafy ani slony nenachádzajú. V ZOO sme sa spoločne naobedovali. Dali sme si kurací rezeň s hranolkami. Potom som si dal ešte zmrzlinu.

Na záver nášho pobytu v maďarskej metropole sme navštívili tamojšie obchodné centrum, ktoré sa podobalo na náš Aupark. Kúpili sme si na cestu domov vodu a nejaké sladkosti a taktiež sladkosti pre mojich úžasných kamarátov z Detského klubu. V tom nákupnom centre sa nachádzalo Tesco namiesto Billy. Zažili sme tiež jednu srandovnú príhodu. Keď sme nakúpili tovar, išli sme ho zaplatiť ku samoobslužnej pokladni. Vyložili sme všetky veci z nákupného košíka, ozval sa maďarský hlas, zrazu sme si uvedomili, že tomu nerozumieme. V tom okamihu sme zbadali možnosť nastavenia slovenského jazyka. Boli sme veľmi milo prekvapení. Bolo veľmi príjemné počuť našu krásnu slovenskú reč v maďarskom prostredí.

Bola to úžasná poznávacia cesta. Hoci Budapešť nie je úplne bezbariérová, odporúčam ju ako destináciu na výlet každému.  Navyše s mojim asistentom Jankom si trúfam ísť skoro všade.

Marián Kozák

 

Skryť Zatvoriť reklamu