Pracovno-poznávacia návšteva Bratislavy
V nedeľu 1.10.2023 sme sa vybrali na pracovno-poznávaciu návštevu ako Partia z Inklubu do Bratislavy . Boli sme šiesti.
Ja s osobným asistentom Jankom, Marcelkou, Ľubom, Marekom a Adamom z Martina.
Najdôležitejšou časťou našej návštevy v hlavnom meste bola konferencia o „Nezávislom živote“, ale mali sme naplánovaný aj ďalší zaujímavý program. Ešte sme ani nevycestovali a znovu sme museli riešiť problém s bezbariérovou vlakovou dopravou . Pôvodne sme všetci mali vyraziť z Košíc vlakom v nedeľu o deviatej hodine ráno. V sobotu popoludní však nečakane zavolala pracovníčka železníc môjmu asistentovi Jankovi a oznámila mu, že my dvaja aj s Marekom budeme musieť ísť vlakom z Košíc už o siedmej hodine ráno, pretože vlak, ktorý ide z Košíc o deviatej nebude mať zabezpečenú plošinu pre vozičkárov z technických príčin. Nemali sme na výber a cestovali sme skorším vlakom . Cestoval spoločne s nami aj vozičkár Matúš z Michaloviec. Zoznámili sme sa, porozprávali sme sa o rôznych veciach a vymenili sme si navzájom kontakty. Marcelka s Ľubom vyrazil vlakom o deviatej. Adam nastúpil vo Vrútkach. Cesta naším vlakom bola celkom príjemná. Vlak, v ktorom cestovali oni, bol preplnený. Stretli sme s nimi na Hlavnej stanici v Bratislave až o dve hodiny neskôr. Medzitým sme ja, Janko a Marek išli sa naobedovať do reštaurácie. Cestou tam sme si urobili fotku pred budovou Úradu vlády SR. Obed bol výborný. Dali sme si spolu s Marekom bryndzové halušky. Janko si dal rezeň s hranolkami. Potom sme sa vybrali späť na stanicu. Čakali sme na ostatných členov našej partie. Keď sme sa stretli tak sme si išli kúpiť cestovné lístky na električku a išli sme sa ubytovať do penziónu Bivio , ktorý sa nachádza v Rači . Ubytovanie bolo celkom dobré. Býval som spolu s Jankom v bezbariérovej izbe. V cene ubytovania sme mali aj raňajky, ktoré sa podávali formou švédskych stolov. Keď sme sa ubytovali, išiel som s Jankom na prechádzku po okolitých uličkách v blízkosti penziónu. Marcelka sa išla pozrieť do Slovenskej národnej galérie. Zobrala so sebou Mareka a Adama. Ľubo išiel spolu s kamarátom, ktorý býva v Bratislave na hokejový zápas. Na druhý deň ráno sme išli na raňajky . Keď sme sa naraňajkovali , tak sme mali poradu vonku pred penziónom ohľadom nášho programu v Bratislave. Bolo krásne počasie. Následne sme išli elektrikou na Úrad komisára pre ľudí zo zdravotným postihnutím. Prišli sme neohlásení. Boli sme veľmi milo prekvapení, keď nás pustili do zasadačky na úrade, kde sme sa opýtali na riešenie konkrétneho problému. Podali sme podnet, ktorý sa týkal vlakovej dopravy . Zamestnanci úradu k nám boli veľmi ústretoví a povedali, že nám pomôžu , ale musíme im poslať na úrad zoznam konkrétnych vlakových spojení, s ktorými sme mali problémy. Verím, že nám zamestnanci úradu pomôžu, a že tieto problémy z vlakovou dopravou sa vyriešia a v budúcnosti sa už nebudú opakovať. Po návšteve úradu sme išli na obed . Keď sme sa najedli, tak sme navštívili tzv. „Dom Európskej únie. Zriadený bol zastúpením Európskej komisie na Slovensku a kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku. Je to veľmi dôležitá a užitočná inštitúcia. Nachádzajú sa tam rôzne zaujímavé publikácie o EÚ. Chceli sme zistiť ako máme postupovať pri vybavovaní návštevy Europarlamentu v Bruseli. Tamojší pracovník nám povedal, aby sme oslovili niekoho z našich súčasných europoslancov. Následne sme sa vybrali do Klubu pod lampou . Každý z nás si objednal niečo na pitie a niektorí sme si kúpili aj niečo na jedenie. Potom sme sa vybrali na diskusiu do Divadla P. O. Hviezdoslava na diskusiu Denníka N . Divadlo je veľmi pekné a bezbariérové. Na diskusii boli prítomní známi novinári a politickí komentátori diskutovali o nedávnych parlamentných voľbách na Slovensku, ktoré nedopadli podľa mojich predstáv. Som veľmi sklamaný. Diskutovali taktiež o budúcnosti našej krajiny. Diskusia trvala asi 80 minút. Po jej skončení niektorí z nás išli taxíkom do penziónu. Ja som išiel spolu s asistentom Jankom nízko podlažnou električkou. Bol to náročný, ale veľmi zaujímavý deň. Keď sme prišli do penziónu, každý išiel na svoju izbu a išli sme spať. Všetci sme už boli veľmi unavení.
Na tretí deň ráno sme išli na raňajky. Potom sme sa vrátili na izbu. Pobalili sme si svoje veci a následne sme na vybrali konferenciu o „Nezávislom živote“, ktorá sa konala na Fakulte architektúry a dizajnu STU. Stretli sme tam veľa úžasných ľudí z viacerých organizácií na Slovensku aj z EÚ. Sú to zaujímaví, inšpirujúci ľudia z rôznych pomáhajúcich organizácií v rôznych životných situáciách. Konferencia bola rozdelená do 4 blokov. V každom z nich boli prednášajúci z inej organizácie. S mnohými z nich sa poznáme veľa rokov. Bola tam prítomná aj prednášajúca z Bruselu. Bol zabezpečený profesionálny preklad z angličtiny aj do posunkového jazyka. Videli a počuli sme veľa konkrétnych príkladov na aktivizáciu a participáciu ľudí so zdravotným postihnutím.
Získali sme nové poznatky v téme Centrum prístupnosti EÚ v rámci prezentácie pani architektky Zuzany Čerešňovej, ktorá napísala veľa publikácií o univerzálnom dizajne.
Pani Mária Machajdíková je úžasná odborníčka v sociálnej oblasti. Stručne a zrozumiteľne predstavila zámery reformy financovania.
Pani Jana Žitňanská bola tiež prítomná na konferencii. Máme ju veľmi radi. Sme veľmi smutní, pretože nebola zvolená v nedávnych parlamentných voľbách za poslankyňu NR SR. Je úžasná odborníčka. Presadila veľa pozitívnych legislatívnych zmien v prospech ľudí so zdravotným postihnutím. Pani Lýdia Brichtová bola tiež prítomná na konferencii. Máme ju tiež veľmi radi, pretože sa veľmi výrazne pričinila o to, že máme osobnú asistenciu ukotvenú v našej legislatíve. V každom bloku sa riešila iná téma. Jednou z nich bolo, že mnohí ľudia so zdravotným postihnutím majú problém nájsť si vhodné zamestnanie, nakoľko mnohí z nich nemajú primerané vzdelanie, ani podporu svojich rodičov, ktorá je pre nich veľmi dôležitá. V treťom bloku konferencie, s názvom „Participácia a prístupnosť,“ ktorý bol venovaný téme prístupnosti fyzického prostredia som diskutoval tiež. Moderovala ho pani architektka Lea Rollová. Je úžasná odborníčka na legislatívu týkajúcu sa bezbariérovosti a univerzálneho dizajnu. Mal som pripravený príspevok o Košickom magistráte a o architektonických bariérach, ktoré má táto budova. Má dva vchody. Hlavný a bočný. K hlavnému vchodu vedie asi 40 schodov. K bočnému vchodu vedie presne 18 schodov. Je tam nainštalovaná schodisková plošina, ktorá však nie je vhodným riešením, nakoľko ju musí obsluhovať vyškolený zamestnanec magistrátu. Nemôže to robiť osobný asistent konkrétneho vozičkára. Jej obsluha nie vôbec jednoduchá. V minulosti sa často krát stalo, že schodisková plošina nefungovala. Diskutovali sme aj o prístupnosti autobusovej dopravy najmä v Bratislave a Košiciach. Po skončení 3. bloku sme museli odísť z konferencie, aby sme stihli konkrétny vlak do Košíc. Mali sme už vopred kúpené lístky. Z konferencie sme išli pešo na vlakovú stanicu. Cesta nám trvala asi 10 minút. Kúpil som si na vlakovej stanici vodu a plnenú bagetu, pretože som bol už hladný. Následne sme išli ku konkrétnemu nástupišťu. Do vlaku sme nastúpili bez problémov. Cesta domov bola príjemná . Rozprávali sme sa o konferencií , o našich plánoch do budúcnosti aj o problémoch s vlakovou dopravou pre ľudí s ŤZP a rozmýšľali sme aj o tom, ako zabezpečiť, aby sa už problémy s plošinou pre vozičkárov v budúcnosti už neopakovali.
Pracovno-poznávacia návšteva Bratislavy sa mi veľmi páčila. Ďakujem všetkým účastníkom Partie z Inklubu aj môjmu skvelému
asistentovi Jankovi za pomoc a príjemnú spoločnosť.
Marián Kozák
