Pracovno-poznávacia návšteva Viedne
Dňa 27.8.2022 som spolu s mojím osobným asistentom Jankom išiel na pracovno-poznávaciu návštevu rakúskej metropoly. Boli sme tam už viackrát. Tentokrát však mala naša návšteva aj iný rozmer. Navštívili sme totiž tamojšie „Centrum nezávislého života“ (WAG Assistenzgenossenschaft gemeinnützige e.Gen.- Asistenčné Družstvo - nezisková organizácia). O tejto návšteve napíšem samostatný článok. Najprv sme cestovali vlakom (Inter City) do Bratislavy. Cesta trvala menej ako 5 hodín. Napriek tomu, nám uplynula obom pomerne rýchlo. Rozprávali sme sa najmä o programe našej štvordňovej pracovno-poznávacej návštevy. Keď sme dorazili do nášho hlavného mesta, vystúpili sme z vlaku a išli sme sa najesť do obchodného centra „Eurovea“. Následne sme sa vybrali do prístavu a čakali na našu loď. Rampa, po ktorej sme išli do lode, bola veľmi strmá, ale zvládli sme to. Bola to rakúska rýchloloď. V minulosti sme ňou už viackrát cestovali. Je bezbariérová, priestranná, s veľkými oknami. Mali sme úžasný výhľad na Dunaj a okolitú prírodu. Chvíľu sme strávili na otvorenej palube. Plavba trvala približne 90 minút. Keď sme prišli do cieľa našej cesty, vystúpili sme z lode. Odtiaľ sme sa presunuli do hotela Ibis, kde sme boli ubytovaní. Naša izba bola bezbariérová a veľmi pekná. V kúpeľni bola toaleta s držadlami. V sprche bola protišmyková dlažba. Mohol som sa osprchovať bez problémov. Mali sme na izbe aj televízor. Neboli tam žiadne slovenské ani české kanály. Večer sme pozerali poľskú súkromnú televíziu. Ostatné programy boli hlavne rakúske, nemecké, talianske, francúzske a arabské. Každý deň sme mali pestrý program. Keď sme sa ubytovali, išli sme sa prejsť do centra mesta. Prechádzali sme sa po záhrade, kde sa nachádza nádherný zámok Belvedér. Urobili sme si niekoľko fotiek. Potom sme sa už vrátili do hotela. Boli sme už veľmi unavení po dlhom dni.
Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali a potom sme sa vybrali metrom do tamojšej zoologickej záhrady. Boli sme tam už v minulosti. Veľmi sa mi tam páčilo. Záhrada je rozdelená na niekoľko samostatných pavilónov. Je bezbariérová, nie je veľmi veľká, je pekná a čistá. Nachádzajú sa tam napríklad: púštny pavilón, pavilón dažďového pralesa, pavilón akvárií a terárií, polárny pavilón a iné. Najviac sa mi páčili žirafy, slony, panda a polárny medveď. Chceli sme sa previesť aj tamojším vláčikom, ale rozpršalo sa. Vtedy vláčik nepremáva. Potom sme sa presunuli metrom na „Stephansplatz“, teda Štefanské námestie pred Dóm Svätého Štefana. Čakali sme tam na moju bývalú spolužiačku a veľmi dobrú kamarátku Silviu. Žije vo Viedni už 9 rokov. Zatiaľ sme išli do chrámu, aby sme sa pomodlili. Práve v tom čase tam prebiehala svätá omša. Potom som išiel do mestského informačného centra kúpiť pohľadnice pre svojich blízkych a kamarátov. Následne prišla Silvia. Zvítali sme sa a išli sme hľadať dobrú reštauráciu. Mnohé už boli obsadené, napokon sme jednu dobrú našli. Ja som si dal „Wiener schnitzel“- viedenský rezeň s hranolkami. Janko si dal tiež rezeň so zemiakovým šalátom. Silvia si dala tzv. „Tafelspitz“ – „Hovädzia špička“. Je to rakúske jedlo z hovädzieho mäsa. Ide o časť hovädzieho zadného, ktoré sa varí v mäsovom vývare a podáva sa s pažítkovou omáčkou, jablkovým chrenom a zemiakmi. Následne sme sa presunuli do cukrárne. Ochutnali sme nejaké zaujímavé koláče. Dal som si výbornú horúcu čokoládu. Vzápätí sme sa išli kultúrne zabaviť do „Svetového múzea“ (Weltmuseum). Patrí k najvýznamnejším etnologickým múzeám na svete. Mnoho exponátov tiež pochádza z častých ciest habsburských arcivojvodov. Zaoberá sa kultúrnou rozmanitosťou ľudu. Dokumentuje bohaté historické vzťahy Rakúska so svetom. Veľmi sa mi páčila najmä výstava historických hudobných nástrojov. Boli veľmi pekné. Najviac sa mi páčili klavíre. Mali sme možnosť si aj zahrať na dvoch z nich, pretože boli k dispozícií pre návštevníkov. Vstup do budovy bol bezbariérový. Bola tam nainštalovaná hydraulická rampa, ktorá sa po stlačení gombíka prisunula ku schodom. Bolo to veľmi zaujímavé. Nachádzal sa tam aj výťah. Toalety boli tiež prístupné pre vozičkárov. Všetci traja sme mali úžasný kultúrny zážitok. Potom sme sa rozlúčili so Silviou a išli sme pešo do hotela.
Na tretí deň po raňajkách sme navštívili už v úvode spomínanú organizáciu, ktorá sa zaoberá osobnou asistenciou. O tomto stretnutí napíšem samostatný článok. Po stretnutí sme sa vrátili na chvíľu do hotela. Trochu sme si oddýchli a vzápätí sme sa išli naobedovať do reštaurácie. Ochutnal som ďalšiu rakúsku špecialitu, tzv. „Fiakergulasch“. Podobá sa čiastočne na maďarský guláš, ale je tam navyše volské oko, uhorky a cibuľa. Bolo to zaujímavé. Po obede sme išli do Schönbrunnu. Išli sme sa previesť žltým panoramatickým vláčikom po celom areáli. Kompletný okruh trvá približne 50 minút. Vozičkár platí 5 €. Vláčik má celkovú kapacitu 55 cestujúcich. Bezbariérový prístup je zabezpečený. Nachádza sa tam 9 staníc, kde vláčik zastavuje. Počas jazdy je počuť komentáre v 3 jazykoch (nemčina, angličtina a taliančina).
Navštívili sme znovu ruské kolo (Wiener Riesenrad)
Veľmi som sa tešil na tamojšie ruské kolo ("Wiener Riesenrad" po anglicky "Giant Ferris Wheel"), ktoré je bezbariérové. Má priemer 61 metrov a disponuje 15 vagónikmi, z ktorých osem je venovaných rôznym dôležitým historickým obdobiam, od antických čias Rimanov až po polovicu 20. storočia. Nastúpili sme do vagónika, ktorý bol veľký a bezpečný. Nachádzali sa v ňom viacerí turisti z celého sveta. Po niekoľkých sekundách sme sa pohli a odrazu sme sa ocitli vo veľkej výške až 64 metrov. Mali sme výborný, široký výhľad ponad celé mesto. Potom sme už išli do hotela. Išiel som písať pohľadnice, aby som potešil svojich blízkych a známych.
Na štvrtý deň po raňajkách sme si pobalili všetky veci a vzápätí sme išli na poštu poslať pohľadnice. Nachádzal sa tam automat na posielanie listov a balíkov. Bol prístupný aj pre vozičkárov. Následne sme sa vybrali do „Haus des Meeres“ – Dom Mora, čo je najväčšie morské akvárium v Rakúsku. Na ploche cca. 5000 m² tu žije viac ako 10 000 zvierat. Videli sme akvárium, ktoré presahuje priestor dvoch poschodí, je to veľký zážitok nielen pre mňa a Janka, ale aj pre deti a dospelých návštevníkov. Budova má až 11 poschodí. Nachádzajú sa tam tiež žraloky, krokodíly, hady, korytnačky a množstvo iných zvierat. Veľmi sa mi páčil výhľad z jedenásteho poschodia na celú Viedeň. Urobili sme si aj panoramatickú fotku s mobilom. Následne sme sa zviezli výťahom na prízemie. Potom sme už išli do hotela, zobrali sme si kompletnú batožinu a išli sme na vlakovú stanicu, kde sme si batožinu uložili do úschovne. Následne sme išli metrom do obchodného centra "Donauzentrum". Dali sme si pizzu, pretože väčšina reštaurácií bola Ázíjskej kuchyne. Keď sme zjedli pizzu, dali sme si donuty (šišky). Nasledovala krátka prechádzka po obchodnom centre a návrat metrom na železničnú stanicu. Zastavili sme sa aj v obchode nakúpiť si na cestu a nakúpiť drobné darčeky pre svojich blízkych. Chvíľu sme na nástupišti čakali na mobilnú plošinu. Vzápätí sme nastúpili do vlaku (opäť Inter City) a odviezli sa priamo do Košíc.
Zažil som úžasné štyri dni v krásnej Viedni a ďakujem svojmu osobnému asistentovi Jankovi za to, že som mohol túto úžasnú cestu absolvovať.
Ďakujem aj svojej úžasnej kamarátke Silvii za to, že strávila dlhý čas s nami a pomohla nám aj pri tlmočení počas návštevy organizácie.
Marián Kozák
