Pracovno-poznávacia návšteva Viedne a Bratislavy
Dňa 21.7. 2023 som spolu s mojím osobným asistentom Jankom opäť po dlhom čase išiel na poznávaciu návštevu rakúskej metropoly. Boli sme tam už veľakrát. Cestovali sme vlakom (Inter City) z Košíc priamo do Viedne Cesta trvala približne 6 hodín. Napriek tomu, čas nám obom plynul pomerne rýchlo. Rozprávali sme sa najmä o programe našej štvordňovej pracovno-poznávacej návštevy. Keď sme dorazili do rakúskeho hlavného mesta, vystúpili sme z vlaku a išli sme sa najesť do pizzérie, ktorá sa nachádza na tamojšej vlakovej stanici. Obidvaja sme si dali chutnú pizzu. Bola síce veľká, ale cesto bolo tenké. Zo stanice sme sa presunuli do hotela „Motel One“ , kde sme boli ubytovaní. Bol moderný a veľký. Naša izba bola bezbariérová a veľmi pekná. V kúpeľni bola toaleta s držadlami. V sprche bola protišmyková dlažba. Mohol som sa osprchovať bez problémov. Mali sme na izbe aj veľký televízor, ktorý bol zavesený na stene. Boli k dispozícii iba rakúske a nemecké kanály. Bol tam jeden zaujímavý relaxačný kanál. Ukazovali tam plávajúce farebné rybky v akváriu s relaxačnou hudbou. Medzitým sa vysielali rôzne krátke reklamy, ktoré propagovali tento hotel. Postele boli široké. Veľmi sa mi naša izba páčila. Oddýchli sme si po dlhej ceste a následne sme sa vybrali do centra mesta. Rozhodli sme sa, že navštívime rôzne múzeá vo Viedni, dozvieme sa veľa zaujímavých a užitočných informácií a zároveň budeme mapovať ich prístupnosť hlavne pre ľudí s telesným postihnutím. Najprv sme navštívili známe múzeum voskových figurín „Madame Tussauds“. Bol som v takomto múzeu prvýkrát. Odfotil som sa s viacerými slávnymi osobnosťami, ktoré poznajú ľudia na celom svete. Boli to najmä herci, športovci, speváci a politici. Budova, v ktorej sa toto múzeum nachádza, je bezbariérová. Boli tam napríklad títo slávni ľudia Michael Jackson, Elvis Presley, Marylin Monroe, Freddie Mercury, Will Smith, Angelina Jolie,Katie Perry, Lady Gaga, Rihanna, Conchita Wurst, Sandra Bullock, Kate Winslet, Robert Pattinson, George Clooney, Heidi Klum, Johnny Depp, Robbie Williams, Kylie Minogue, Morgan Freeman, Brad Pitt, Nicole Kidman, Audry Hepburn, Daniel Craig ako James Bond, Quentin Tarantino, Romy Schneider a mnohí ďalší. Najviac sa mi páčila figurína rakúskeho psychológa a psychiatra Sigmunda Freuda. Vedľa nej sa nachádzala veľká posteľ, na ktorú som si mohol ľahnúť. Bolo to zábavné. Všetky figuríny vyzerali ako živé osobnosti. Páčila sa mi tiež figurína Alberta Einsteina. Taliansky operný spevák Luciano Pavarotti aj rakúsky tenista Dominic Thiem a taktiež bývalý pápež Ján Pavol II., ale aj bývalý americký prezident Barack Obama a súčasný duchovný a svetský predstaviteľ Tibetu Dalajláma XIV. Všetci vyzerali ako v skutočnosti. Veľmi dobre som sa v tomto múzeu zabavil. Bolo to veľmi zaujímavé a netradičné. Po odchode z múzea sme sa prechádzali po centre mesta. Potom sme sa vrátili späť do hotela. Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali a potom sme sa vybrali metrom na „Stephansplatz“, teda Štefanské námestie pred Dóm Svätého Štefana. Vošli sme dovnútra, aby sme sa pomodlili. Zapálil som sviečku za svojich blízkych, ktorí už odišli z tohto sveta. Potom sme navštívili tamojšie turistické informačné centrum. Kúpil som tam nejaké suveníry pre svoju rodinu aj seba. Následne sme sa vybrali do ďalšieho netradičného múzea „Dom hudby“ (Haus der Musik). Je moderné interaktívne múzeum zážitkov z hudby. V tejto veľkej bezbariérovej budove, ktorá ma štyri poschodia sa nachádzajú jedinečné interaktívne prístroje, vzácne historické dokumenty. Môžete zažiť rôzne zážitky s hudbou. Nachádza sa tu moderná koncertná sála, kaviareň a reštaurácia slúžiaca na oddych a ešte oveľa viac. Boli sme tu prvýkrát. Veľmi sa mi tam páčil tzv. “ Virtuálny dirigent“ Bola to super atrakcia. Mal som jedinečnú príležitosť vyskúšať si prácu dirigenta vďaka „Virtuálnemu dirigentovi“ a vďaka špeciálne vyvinutej technike. Prišiel som s vozíkom pred videoprojekciu a v Zlatej sále viedenského hudobného spolku. Videl som slávnych Viedenských filharmonikov. K dispozícii bolo 6 známych skladieb. Vybral som si „Malú nočnú hudbu“ od Mozarta, vzal som si do ruky dirigentskú taktovku, ktorá mala nejaký diaľkový senzor a začal som dirigovať veľký viedenský orchester. Nebolo to vôbec jednoduché, ale bolo to niečo originálne. Veľmi dobre som sa zabavil. Nikdy som ešte niečo také predtým nevidel. Na ďalšom poschodí sa nachádzalo tzv. „Vedecké centrum a zážitok z virtuálnej reality“. Celé poschodie predstavovalo svet zvukov jedinečným spôsobom. Od vytvorenia zvuku cez jeho šírenie až po spracovanie zvukov. Videl som nové zvukové experimenty a úplne nové zvukové laboratórium umožňujú návštevníkom tvarovať zvuk a hravo ho zosobňovať spôsobom, aký tu ešte nebol. Bolo to nezvyčajné, ale veľmi zaujímavé. V každom múzeu sa nachádzala bezbariérová toaleta. Následne sme sa išli naobedovať do tamojšej reštaurácie. Ja som si dal „Wiener schnitzel“- viedenský rezeň s hranolkami. Janko si dal tiež rezeň s hranolkami. Potom sme išli do ďalšieho zaujímavého múzea. Dopravné múzeum električiek je interaktívne múzeum „Wiener Linien“ ponúka zbierku historických vozidiel, obrázkov a exponátov. Zbierka mapuje vývoj siete verejnej dopravy hlavného mesta od jednoduchej električky ťahanej koňmi až po výstavbu metra. „Preniesol“ som sa do histórie verejnej dopravy vo Viedni a mohol som nahliadnuť aj do zákulisia dopravného podniku na 14 rôznych tematických ostrovoch, vrátane početných expozícií nostalgických, ale aj moderných dopravných prostriedkov, ako sú električky, autobusy a vlaky. Vyskúšal som si viesť virtuálny rušeň. V múzeu sa dajú kúpiť rôzne zmenšené modely autobusov, električiek, ale aj samotného viedenského metra. Boli veľmi pekné, ale drahé. Bolo to veľmi poučné a zaujímavé. Po obede sme opäť išli do Schönbrunnu. Išli sme sa previesť žltým panoramatickým vláčikom po celom areáli. Tento raz sme sa previezli iným vláčikom ako naposledy. Tento bol oveľa väčší. Kompletný okruh trval približne 40 minút. Vláčik má celkovú kapacitu 55 cestujúcich. Bezbariérový prístup je zabezpečený. Nachádza sa tam 9 staníc, kde vláčik zastavuje. Výklad je k dispozícii vo viacerých jazykoch aj v češtine cez slúchadlá. Vláčik bol obsadený do posledného miesta. Boli tam turisti z celého sveta. Po ukončení jazdy sme navštívili tamojší obchod so suvenírmi. Potom sme sa vrátili do hotela. Na druhý deň ráno sme sa naraňajkovali a potom sme sa vybrali metrom do ďalšieho múzea. Múzeum prírodných dejín je prírodovedné múzeum . Je plné zbierkových predmetov jedným z najlepších na svete: Najvýznamnejšie pamiatky ako Willendorfská Venuša, obrovská zbierka meteoritov, exempláre vyhynutých zvierat a modely desivých dinosaurov. Najviac sa mi páčili cicavce, vtáky a plazy. Vyzerali ako živé. Je to úžasné múzeum. Patrí k najväčším prírodovedným múzeám na svete a je jedným z najväčších múzeí v Rakúsku. Som rád, že som ho navštívil. Je bezbariérové. Odporúčam ho navštíviť každému. Následne sme išli do hotela, aby sme si zobrali svoju batožinu a odišli sme do prístavu. O 12:30 sme cestovali rakúskou bezbariérovou loďou do Bratislavy. Plavba trvala približne 75 minút. Asi polhodinu sme strávili spolu s Jankom vonku na palube. Nakrúcal som rôzne videá. Jedno je o cestovaní ľudí s ťažkým telesným postihnutím pod podmienkou dobre fungujúcej osobnej asistencie. Po príchode do nášho hlavného mesta sme sa ubytovali v hoteli „Crowne Plaza“, ktorý sa nachádza oproti Prezidentskému palácu. Izba bola bezbariérová. Ubytovali sme sa, osprchovali a následne sme sa išli najesť do reštaurácie. Jedlo bolo chutné. Sedeli sme vonku na terase. Potom sme sa prechádzali po centre mesta. Vonku bolo veľmi horúco. Sedeli sme pri fontáne. Pozorovali sme okoloidúcich ľudí. Mnohí sa tešili z letného obdobia. Zastavili sme ešte v obchode, aby sme si kúpili nejakú chladenú vodu. Potom sme sa vrátili do hotela. Mal som totiž dohodnuté dlho očakávané stretnutie s dlhoročným kamarátom Rolandom. Pochádza z Košíc. Poznáme sa približne 30 rokov. Nevideli sme sa osobne asi 20 rokov. Je bývalý novinár. V súčasnosti pracuje ako riaditeľ neziskovej organizácie, ktorá dlhodobo pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli v núdzi. Rozprávali sme sa o rôznych aktuálnych témach, ale najprv sme si spoločne zaspomínali na staré časy, keď sme sa stretávali často. Veľmi si ho vážim a ďakujem mu za príjemné priateľské stretnutie. Napísal knihu s názvom „Zrýchlená doba koronová“. Daroval mi 1 exemplár. Veľmi dobre som sa pri ňom cítil. Dohodli sme sa, že sa niekedy v blízkej budúcnosti opäť stretneme. Pozval som ho na návštevu do Košíc, aby videl naše zariadenie Inklub po približne 20-tich rokoch. Na ďalší deň sme sa naraňajkovali a išli na pracovné stretnutie do Organizácie muskulárnych (svalových) dystrofikov v SR. S našimi dobrými priateľmi sme diskutovali a pani poslankyňou NR SR Janou Žitňanskou. Hlavnou témou bola osobná asistencia a jej rôzne úskalia v praxi a skúsenosti užívateľov a osobných asistentov. V rámci Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravovanej reformy sociálnych služieb a posudkovej činnosti, vnímame my, zástupcovia ľudí so zdravotným postihnutím akútny nedostatok kvalitných informácií, a preto máme veľa otáznikov nad zmenami, ktoré sa pripravujú.
Najviac sa obávame toho, že v rámci navrhovaného „príspevku na starostlivosť“(takýto príspevok existuje v Českej republike) hrozí, že ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú do veľkej miery odkázaní na pomoc osobných asistentov, nebudú mať zabezpečené všetky svoje potreby aj z dôvodu nedostatku financií a stratia tak možnosť rozhodovať o sebe a svojom živote v domácom prostredí a budú musieť ísť do zariadenia ústavného typu.
Tieto obavy sme tlmočili aj pani poslankyni, s ktorou dlhodobo spolupracujeme v mnohých oblastiach a pri rôznych problémoch. Vďaka jej poslaneckému návrhu sa od septembra zlepšia podmienky detí so zdravotným znevýhodnením na školách, ktoré potrebujú počas vyučovania pomoc osobných asistentov a asistentiek.
Reforma sociálnych služieb je v mnohých veciach nevyhnutná, je však dôležité, aby zákonodarcovia počúvali názory a brali do úvahy dlhoročné skúsenosti zástupcov ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Ďakujem môjmu skvelému a dlhoročnému osobnému asistentovi Jankovi, vďaka ktorému som mohol absolvovať túto pracovno-poznávaciu cestu.
Marián Kozák
