Rozhovor pre časopis Integrácia

Vyštudoval som sociálnu prácu. Pracujem v Detskom klube zdravotne postihnutých detí a mládeže v Košiciach.

Rozhovor pre časopis Integrácia
Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Marián  kozák – sociálny pracovník - Detský klub zdravotne postihnutých detí  a  mládeže  v  Košiciach

Rozhovor pre časopis Integrácia

1.Čo podľa Vás znamená nezávislý život ľudí so zdravotným postihnutím?

Nezávislý život pre mňa znamená, že mám kontrolu nad vlastným životom a môžem si vybrať z viacerých možností. Každý z nás preberá  na  seba  zodpovednosť  pri  rozhodovaní o tom, aký kvalitný život chce žiť. Ľudia bez zdravotného postihnutia to pokladajú za samozrejmé. Len málokto z nás ľudí so zdravotným postihnutím na Slovensku si túto skutočnosť v dnešnej dobe uvedomuje. Keďže my sme  tí  najlepší  odborníci  na  naše  potreby,  potrebujeme ukázať riešenia, aké by sme chceli. Potrebujeme sami dohliadať na svoj život, rozmýšľať a hovoriť za seba tak ako každý. Preto sa musíme navzájom podporovať a učiť sa jeden od druhého, organizovať sa a pracovať, vedieť si obhájiť svoje potreby, aby nastali politické zmeny, ktoré povedú k právnej ochrane našich ľudských a občianskych práv.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

2.Čo by ste potrebovali, aby ste mohli žiť nezávislý život?

Veľmi dôležité sú pre mňa kvalitné kompenzačné  pomôcky.  V  mojom  prípade  ide  predovšetkým o mechanický a elektrický vozík. Nezávislý život nie je možné viesť bez bezbariérového bývania a osobnej asistencie. Osobní asistenti pomáhajú osobám s ťažkým telesným postihnutím žiť  nezávislý život  v domácom prostredí. Podmienkou je aby užívateľ osobnej asistencie mal dobré organizačné a rozhodovacie schopnosti. Unikátnosť osobnej asistencie spočíva v tom, že si môžeme vybrať konkrétnych ľudí, ktorí  budú  pre  nás  pracovať a budeme si sami veci organizovať a určovať čas, kedy budeme asistentov potrebovať. Je to cesta k dôstojnej existencii, vďaka ktorej môže aj človek s ťažkým telesným postihnutím študovať, pracovať, rozvíjať sa, uplatniť svoje schopnosti  tak  vo  svoj  prospech,  tak  v  prospech spoločnosti.

SkryťVypnúť reklamu

3.Čo sú  podľa Vás  najväčšie prekážky v živote ľudí so zdravotným postihnutím? Na prvom mieste sú to bariéry v myslení ľudí, ktoré sa odstraňujú najťažšie. Osobne sa s nimi stretávam často. Predovšetkým je pri návšteve zdravotníckych zariadení, pri hospitalizácii v nemocnici, v školstve, pri vybavovaní úradných záležitostí. Na druhom mieste sú to architektonické bariéry, ktoré taktiež výrazne komplikujú život ľuďom so zdravotným postihnutím.

4.Čo sú najväčšie prekážky, s ktorými sa stretávate vo svojom živote? Mám ťažké telesné postihnutie od narodenia. S prekážkami mám veľmi bohaté životné skúsenosti. Predovšetkým som ich viackrát  zažil pri návšteve zdravotníckych zariadení aj pri hospitalizácii v nemocnici. Nebola na žiadnom oddelení bezbariérová toaleta. Na izbe som sa nevedel dostať s vozíkom k umývadlu. Nemohol som sa osprchovať, pretože sprcha bola veľmi bariérová. Chýbali držadlá  Podobne to bolo aj s mojím vzdelávaním. Nemohol som  navštevovať školu v  mieste  bydliska, kam chodili moji kamaráti a moja sestra. Musel som  navštevovať  základnú  školu  (v  rokoch 1986-1995) a následne aj Obchodnú Akadémiu pre telesne postihnutých v Košiciach (v  rokoch 1995-1999). Nemal som vtedy inú možnosť.  Potom som  chcel  študovať na  vysokej škole. V tom čase v Košiciach, a podobne i v Prešove, neboli vytvorené podmienky pre študentov s ťažkým telesným postihnutím. Neboli to len  architektonické bariéry ale  najmä  ľudské.  Aj  preto  som  sa  rozhodol vyštudovať sociálnu prácu. Podarilo sa mi to vďaka  ľudsky  vyspelým    pedagógom  na  Univerzite Konštantína Filozofa Nitre (v rokoch 2001-2006). Následne som obhájil rigoróznu skúšku v odbore sociálna práca a získal titul "PhDr." Ďakujem veľmi pekne svojím rodičom. že ich prekážky nikdy neodradili a pri štúdiu ma sprevádzali a podporovali.

SkryťVypnúť reklamu

5.Čo konkrétne by podľa Vás mal ako prvé urobiť štát a samospráva pre ľudí so zdravotným postihnutím?

Spoločnosť (štát i samospráva) by mala viac podporovať občanov so zdravotným postihnutím. Mnohí z nich nemajú primerané vzdelanie, nedokážu sa zamestnať, majú veľmi nízke invalidné dôchodky, pretože spoločnosť im nevytvorila vhodné podmienky. V  minulosti boli osoby s ŤZP automaticky vyčleňované zo spoločnosti. V súčasnosti je to lepšie, avšak osoby s ŤZP sa naďalej stretávajú s prekážkami, ktoré nedokážu prekonať a začleniť sa do života bežnej spoločnosti. Bolo by potrebné, aby sa to čo najskôr zmenilo. Štát by mal vytvoriť podmienky pre lepšie využívanie  eurofondov.  Z  eurofondov  by    mohli  byť  podporené Agentúry osobnej asistencie vo všetkých mestách na Slovensku, ktoré by napomohli efektívnejšiemu využívaniu osobnej asistencie. Je nevyhnutné, aby deti a mladí ľudia s ťažkým telesným postihnutím sa mohli vzdelávať na bežných školách, mať osobného asistenta na vyučovaní. Eurofondy by mohli pomôcť odstrániť architektonické bariéry v  školách a v nemocniciach. Je to o ľudských právach. Preto je dôležité apelovať, aby sa dodržiaval Dohovor OSN o  právach osôb so zdravotným  postihnutím,  ktorý  Slovenská  republika prijala v  roku 2010, ktorý sa stále nedodržiava v mnohých oblastiach. 

SkryťVypnúť reklamu

6.Čo robíte Vy/Vaša organizácia pre nezávislý život ľudí so zdravotným postihnutím?

Žijem aktívne. Už 22 rokov sa aktívne snažím prispieť ku zlepšeniu postavenia občanov so zdravotným postihnutím v našej spoločnosti. Pracujem v Detskom klube zdravotne postihnutých  detí  a  mládeže  v  Košiciach  ako sociálny pracovník. Táto práca ma napĺňa. Mnohokrát som osobne zažil situácie, kedy človek so zdravotným postihnutím nebol v  spoločnosti dostatočne akceptovaný. Cítim potrebu obhajovať práva osôb s  telesným postihnutím.    Myslím  si,  že  sociálna  práca je úžasná pomáhajúca profesia, ktorá mi to umožňuje. Venujem sa najmä poradenstvu v oblasti osobnej asistencie a nezávislého života. Pravidelne organizujeme diskusie s našimi klientmi na rôzne témy, ktoré sa týkajú nezávislého života, prístupnosti fyzického prostredia, bezbariérového bývania, dopravy, zdravotníctva, verejných a vzdelávacích inštitúcií. Spolupracujeme s rôznymi médiami ako je televízia, rozhlas, tlač a internet pri zviditeľňovaní tejto problematiky.

PhDr. Marián Kozák

 Zdroj: INTEGRÁCIA Interdisciplinárny odborný časopis o inováciách v riešení nepriaznivých sociálnych situácií občanov Číslo 3-4/2019. Ročník 30. december 2019

chrome-extension://efaidnbmnnnibpcajpcglclefindmkaj/viewer.html?pdfurl=https%3A%2F%2Fwww.platformarodin.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2020%2F05%2FIntegracia_3-4_2019_web.pdf&clen=1908041&chunk=true

Marián Kozák

Marián Kozák

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  352x

Volám sa Marián. Som vozičkár. Vyštudoval som sociálnu prácu .Aktívne sa venujem nezávislému životu, osobnej asistencii, architektonickým bariéram 30 rokov. Preto chcem blogovať o týchto témach upozorňovať na nich, navrhovať dobré riešenia a pomáhať druhým ľuďom. Moje obľúbené výroky sú tieto: "Pokiaľ považujeme naše zdravotné postihnutie za tragédiu, budú nás ľutovať. Pokiaľ sa hanbíme za to, kto sme, naše životy sa budú považovať za zbytočné. Pokiaľ zostaneme v tichosti, ostatní nám budú hovoriť, čo môžeme robiť". (Adolf Ratzka ) "Kto chce, hľadá spôsob. Kto nechce, hľadá dôvod". - Jan Werich Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

35 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

103 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

765 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu