Dňa 30.6.2017 som sa vybral na ďalšiu peknú poznávaciu cestu autom do Budapešti. Opäť išiel so mnou môj skvelý osobný asistent Miško so svojou priateľkou Miškou. Vyrazili sme z Košíc ráno o siedmej hodine a cesta trvala približne 3 hodiny. Na hranici sme kúpili známku na diaľnicu, po ktorej sme išli cez Miškolc až do Budapešti. Mali sme znovu so sebou navigáciu, ktorá nás doviedla až na tamojšie podzemné parkovisko. Potom sme sa vybrali hľadať najbližšiu zmenáreň. Pri menení eur na forinty sme ostali prekvapení, že za každé menené euro, sme dostali 300 forintov. Maďari sa tak môžu stať milionármi oveľa ľahšie ako Slováci. :) My im však veľmi radi doprajeme!
So zmenenými forintami sme sa vybrali smerom k prístavu. Išli sme sa plaviť vyhliadkovou loďou po Dunaji, aby sme videli viaceré významné pamiatky v Budapešti. Cestou sme stretli dvoch predajcov, ktorí predávali lístky. Komunikovali s nami po anglicky, preto nebol problém. Za jeden lístok sme zaplatili v prepočte 9 EUR. Loď mala bezbariérový vstup, čo sme ocenili a plavba trvala približne jednu hodinu. Mali sme možnosť za poplatok počúvať výklad v angličtine alebo nemčine. To sme však nevyužili, pretože sa nám cena za audio sprievodcu zdala neprimerane vysoká. V diaľke sme uvideli aj slávnu budovu maďarského parlamentu. Okrem toho sme obdivovali krásnu prírodu v okolí Budapešti. Bol to pre nás veľký zážitok, hoci nás slnko dosť opálilo. Po skončení našej plavby sme sa vybrali hľadať bezbariérovú toaletu, ktorú sme napokon našli v MC Donalde. Museli sme zaplatiť v prepočte približne 0,50 Eur. V Budapešti sa nám zdalo skoro všetko drahšie v porovnaní s nedávnym výletom v Krakove, resp. ako u nás na Slovensku. Neboli sme v žiadnej reštaurácii, pretože sme nedávno čítali článok o tom, ako mnohí majitelia reštaurácii v centre Budapešti zvyknú zámerne zvyšovať ceny pre turistov a kvalita tých jedál vôbec tým cenám nezodpovedá. Preto sme radšej navštívili klasický obchod s potravinami. Každý z nás si kúpil jednu veľkú obloženú bagetu a ja som si navyše na ochutnávku kúpil keksy, ktoré u nás nedostať. Keď sme sa najedli, išli sme pohľadať špeciálny vyhliadkový turistický autobus, ktorý premáva po historickom centre. Známy aj pod menom HOP-ON, HOP-OFF. Každý cestujúci môže cez slúchadlá počúvať výklad v 22. jazykoch /vrátane češtiny/ o tom, aké významné pamiatky sa nachádzajú na jednotlivých uliciach či námestiach a tiež to, po ktorých významných maďarských osobnostiach sú pomenované. Prešli sme okolo veľkolepého „Námestia hrdinov“ či „Andrássyho triede“, ktorá je najznámejším bulvárom, na ktorom sa nachádza mnoho reštaurácii, kaviarní, divadiel a dokonca i Štátna opera. /“Andrássyho trieda“ nemá nič spoločné s Oliverom Andrássym. :)/ Takýchto autobusov je v Budapešti veľa. Sú červené a vyzdobené vlajkami krajín, v ktorých sa dá počúvať výklad. Dá sa nimi cestovať bez obmedzenia počas platnosti lístka. 24 hodinový stojí 21 EUR, 48 hodinový 24 EUR a 72 hodinový 28 EUR pre jednu dospelú osobu. Potom sme z neho vystúpili lebo sme už všetci boli veľmi vysmädnutí. Išli sme si kúpiť niečo na pitie a jedenie. Peši sme prešli centrom mesta a išli sme na slávny „Hrad Budín“. Budínsky hrad patrí medzi hlavné turistické magnety mesta. Hrad a priľahlá hradná štvrť sa vypína na západnom kopci, ktorý sa dvíha od brehov Dunaja. Je to miesto historickej pamäti Uhorska a sídlo uhorských kráľov, preto sa niekedy nazýva aj „Kráľovský palác“ alebo „Kráľovský hrad“. Nachádza sa tu skutočná plejáda architektonických štýlov od stredovekých pozostatkov cez ohromujúce baroko až po verejné budovy 19. storočia. V roku 1987 bol celý areál zapísaný na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je relatívne bezbariérový, hoci povrch tvorí dlažba, ktorá vozíčkara riadne vytrasie. Na horné nádvorie vedie úžasná lanovka (výťah), ktorá je prístupná aj pre ľudí s telesným znevýhodnením. Personál s nami rozprával po anglicky. Nachádza sa tam aj bezbariérové WC (opäť za cca 0,50 EUR) a aj reštaurácia. Tam sme si dali chutný čokoládový koláč so šľahačkou. Miška si dala maďarskú sladkú špecialitu „Somlói galuska“. Je to tradičný dezert obsahujúci piškótové cesto, vanilkový a čokoládový krém, vlašské orechy a hrozienka. Podvečer nás osviežil dážď, pretože reštauráciu už zatvárali a museli sme ju opustiť. Keď prestalo pršať, išli sme lanovkou späť na prízemie, na úroveň ďalšej slávnej pamiatky „Reťazového mostu“, ktorý spája kedysi dve samostatné mestá „Budu“ a „Pešť“. Na moste sa nachádzajú dva levy. Za mostom sme si išli kúpiť nejaké suveníry a ešte si pozreli úžasnú atrakciu - „Ruské kolo“, ktoré sa nazýva Budapest Eye. Podobné majú aj v Londýne a asi každej väčšej metropole. Údajne je bezbariérové, no neodskúšali sme ho. Vysoké je 42 metrov a má kapacitu 180 ľudí. Nabudúce ho určite vyskúšam a poinformujem, či je bezbariérové. Do Budapešti sa ešte určite vrátim, pretože to bola moja prvá návšteva tohto krásneho mesta a za jeden deň som si nestihol prezrieť všetky významné pamiatky. Odporúčam ju ako destináciu na výlet každému. Nemusíte vedieť po maďarsky, ale znalosť angličtiny je dôležitá. Navyše s mojim asistentom Miškom si trúfam ísť skoro všade.
Marián Kozák
