Dňa 23.6.2017 som sa vybral na výlet do Krakova. Išiel som tam spolu so svojím osobným asistentom Miškom a jeho priateľkou Miškou. Bol to môj prvý výlet do zahraničia bez rodičov. Cestovali sme spoločne mojím autom. Veľmi sme sa tešili. Vyrazili sme už o siedmej hodine ráno z Košíc. Išli sme po diaľnici cez Prešov a Starú Ľubovňu do Poľska. Pokračovali sme cez Stary Sacz, potom Nowy Sacz po cestách druhej triedy. Týmto smerom nás naviedla navigácia. Hľadali sme najkratšiu cestu. Atmosféra počas jazdy bola výborná. Spievali sme si s Miškom rôzne pesničky. Mišku sme veľmi pobavili naším umeleckým prednesom. Potom sme si rozprávali vtipy. Zdržali sme sa, keď sme prechádzali cez rôzne poľské mestá. Tvorili sa tam veľké dopravné zápchy. Do Krakova sme prišli okolo dvanástej hodiny. Najprv sme zaparkovali auto v podzemnej garáži. Parkovné sme platili približne 13 EUR na 7 hodín.
Potom sme išli do tamojšieho mestského informačného centra. Pohybovali sme sa pomerne bez problémov. Mesto je prevažne bezbariérové. Nachádza sa tam veľa historických pamiatok a veľa kostolov. Je tam viacero divadiel. Obrubníky boli nízke. Dostali sme propagačný leták, na ktorom bola nakreslená mapa mesta. Išli sme podľa nej. Zrazu sme zbadali dvoch chlapíkov, ktorí nám ponúkali možnosť previesť sa mestskom elektrickom voze. Odmietli sme, nakoľko sme sa chceli previesť na jednom z tamojších bielych kočov, ktoré ťahali krásne vyzdobené kone. Bol to môj veľký sen. Išli sme do zmenárne. Odrazu začalo veľmi pršať. Čakali sme tam asi 20 minút. Potom sme sa išli najesť. Chceli sme ochutnať nejaké typické poľské národné jedlo. Ochutnal som „Bigos“. Je to divina s kyslou kapustou a klobásou so zvláštnym korením. Ďalšie jedlo, ktoré som si dal, boli pirohy plnené mäsom. Nakoniec som to zavŕšil broskyňovo-piškótovým koláčikom. Miško si dal guláš. Miška si dala kurací rezeň so zemiakmi. Potom sme sa vybrali na tamojšie Hlavné námestie, aby sme si vyhliadli voľný koč s koňmi. O chvíľu nám pán kočiš veľmi ochotne pomohol nasadnúť do koča. Môj vozík strážila jeho kolegyňa, aby mi ho niekto neukradol. Bol to pre nás úžasný zážitok. Videli sme veľkú časť Krakova. Jazda trvala 45 minút a zaplatili sme približne v prepočte 90 EUR. Stálo to však za to! Po skončení tejto super atrakcie sme sa išli informovať ohľadom možnosti ísť na plavbu loďou po Visle. Zablúdili sme v parku. Hľadali sme niekoho, kto by nám poradil nejaké bližšie informácie. Zastavili sme jedného mladého turistu a spýtali sme ho po anglicky, či nám nevie poradiť. Vyzeral ako Poliak. Povedal nám, že nie je z Krakova. Mysleli sme si, že je z iného poľského mesta. Nakoniec sa ukázalo, že je to Čech. Z chuti sme sa zasmiali. Zahľadeli sme sa do mapy a išli sme sa prezliecť do auta, nakoľko sa vonku dosť ochladilo. Potom sme sa vybrali do prístavu. Prvá loď, na ktorú sme narazili, bola voľná. Priblížili sme sa k nej a zrazu nás privítal samotný pán kapitán. Povedal nám, že mu bude cťou sa s nami plaviť. V prepočte to stálo 30 EUR. Celá plavba po rieke Visla trvala približne hodinu. Počas plavby sme sedeli v kajute a počúvali rezké poľské pesničky. Mali sme veľmi pekný výhľad na okolité budovy. Kapitán nám niečo povedal o niektorých z nich. Bolo to veľmi zaujímavé. Loď nebola úplne bezbariérová. Rampa viedla len do kormidelne, ale do kajuty sme museli prekonať päť schodov. To však pre nás nebol problém. Kapitán nám tiež pomohol. Po odchode z lode sme sa vybrali na krásny hrad Wawel, na ktorom sú pochovaní viacerí králi, keďže Poľsko bolo v dávnej minulosti kráľovstvom. Taktiež je tam pochovaný bývalý poľský prezident Lech Kaczyński, ktorý zahynul pri leteckej havárii v Rusku aj s manželkou. Hrad je bezbariérový. Nachádza sa tam aj bezbariérová toaleta. V hradných priestoroch sa konajú zaujímavé výstavy a majú veľa pekných suvenírov. Potom sme sa išli najesť do miestnej pekárne. Boli tam rôzne lahôdky. Ochutnali sme niektoré z nich. Veľmi sa nám v Krakove páčilo. Nechcelo sa nám ísť domov. Boli sme však unavení a vyčerpaní. Návštevu tohto mesta odporúčam každému. S dobrým osobným asistentom sa netreba ničoho obávať. „Kde je vôľa, tam je cesta“.
Marián Kozák
