kráčam po vlakovej koľaji
a myslím na nezmyselnosti
sedíš v poslednom kupé
preplneného vlaku
sám
oproti ja
a slová prebraté z tvojho slovníka
končeky prstov šteklí dotyk
tunel- tma
teplo z dlaní sa premenilo
v bezpečné objatie
zobudilo ma svetlo
si nezmyselný
20. apr 2008 o 14:27
Páči sa: 0x
Prečítané: 596x
X X X
snívam bez snov
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)