Ináč dážď milujem. Pripomína mi leto. Obloha plakala a my sme tancovali. Krajšie ako tie kvapky na našej streche. Teplý, letný dážď. Zmokli nám akurát tak plavky, ktoré už vlastne boli mokré od vody v bazéne.
Milujem dážď, ktorý nenesie vinu za môj suchostný (resp. mokrostný) stav.
A po ňom, milujem slnko ktoré mi rozpáli všetky kvapky, ktoré si si nestihol odložiť. Na pamiatku.
Aj nočnú búrku. Keď nám izbu osvetľuje len svetlo bleskov a melódia dažďa nás uspáva do horúceho sna.
Celkom rada pozerám na ľudí, ktorí sa snažia bežať pomedzi kvapky. Lenže v takom počasí, sa vždy nájde nejaký bezcitný vodič, ktorý využije zanedbávaný stav kanálov, ktoré nestíhajú pohlcovať vodu a plnou rýchlosťou prefrčí vysychajúcim jazierkom, ktoré bolo v tú chvíľu nanešťastie plné. A dáme, ktorá sa do tej chvíle tak úspešne vyhýbala dažďovým kvapkám, vodič doprial poriadnu sprchu, s cestnou špinou grátis. Určite mu za to bola vďačná.
Počasie sa stále neumúdrilo. Všetko je šedé. A smutné. V mlákach sa vytvárajú bublinky. Vraj to znamená, že bude dlho pršať. A to ma ... unavuje.
Dážď
23:23 Prší. Nenávidím aprílové počasie. Kvapky dažďa, ktoré tak vytrvalo tancujú po streche, ma dosť rušia. Práve som vyšla zo sprchy. Tam sa aspoň dá regulovať teplota. A nemá mi čo zmoknúť. Iba ak, vlastné telo. Na prstoch sa mi vždy spravia také čiaročky. Ktovie, čím to je. A vlasy. Husté, mokré vlasy. No vyzerajú dosť smiešne. Nezvyčajne. Teda, dosť atypicky, keď sú nasiaknuté vodou. Ešte si ich nevidel. Spadnú. Majú minimálny objem a maximálnu dĺžku. Asi tak piaty stavec zdola.






