Korenebojových umení (BU) siahajú tisíce rokov pred Kristom a ich vývoj trvá vpodstate až dodnes. Upriamim svojupozornosť na Kung-Fu, keďže ho aj sámcvičím, ale princípy sú podobné vo väčšine bojových štýlov. Kedysi mníchovnapadlo, že modlenie a asketický spôsob života neprospieva práve najlepšiesrdcovo-cievnému systému a tak sa rozhodli, že by trebalo rozvíjať popri duchuaj telo. Tak sa začali formovať počiatky Šaolínskeho Kung-Fu. Zozačiatku pohybyimitovali zvieratá, ktoré disponovali určitými vlastnosťami, napr. ohybnosťou (had),silou (tiger), a cvičenia neslúžili primárne na boj, ale na posilnenie pružnosti, ohybnosti, sily,rýchlosti.
Pri rozšíreníbojových umení do rôznych kútov zeme, resp. pri vzniku BU v rôznych častiachsveta sa vyskúšali techniky a zaviedli sa do foriem a postupne sa formovali,upravovali, dopĺňali a predávali z učiteľa na žiaka rok po roku, storočie zastoročím až dodnes.
Dnes vidímerôzne štýly bojových umení zaškatuľkovaných podľa mien, ponúkajúce rôzne druhyvýuky od rôznych inštruktorov a učiteľov, za rôzne ceny. Ako veľmi saštýly líšia? Hlavne v prevádzaní pohybov, využívaní priestoru, držanie tela apostoja. Kung-Fu má dve také hlavné vetvy severočínsku a juhočínska. Severná savyznačuje širokými a nízkymi postojmi , boj na väčší dištanc, väčšie využívaniepriestoru. Naproti tomu južné štýly majú užšie a vyššie postoje a preferujú bojna kratšiu vzdialenosť. Samozrejme to neplatí striktne. Najrozšírenejšie štýlyKung-Fu sú Hung Gar, Wing Chun , Tai Ji, šaolínske Kung-Fu, akrobatické Wu-Shu, štýl modlivky, draka, leoparda,tigra a veľa iných v Európe menej rozšírených ako Choy Lee Fut, Pa Kua, Yichuan ...
Kung znamená uskutočnenie,majstrovstvo a Fu znamená práca, vydávanie energie. Nie je to výraz, ktorý sazaväzuje iba k bojovým umeniam. Ak budete každý deň po 10 rokov variť guľášovúpolievku tak po desiatich rokoch, ju budete vedieť variť rýchlo, dobre, srôznymi obmenami, proste získate Kung-Fu vo varení gulášovej polievky (ale ktoby ju jedol každý deň). A preto Kung-Funeznamená štýl, ale pravidelné cvičenie a získavanie zdatností. Niektorí ľudia saspytujú, ako často majú cvičiť. Odpoveď je jednoduchá, tak často akomôžete. Jedno čínske príslovie hovorí:"Ak cvičíš jeden deň, získaš jedno Kung-Fu, ak však jeden deň necvičíš,stratíš desať".
V časoch, keďsa na spory riešia administratívne, nepredpokladám, že dôvodom k začatiucvičenia BU bude to, aby ste mohli ochrániť statok rodiny pred zlodejmi. Na todnes existujú pištole. Na druhej strane je dobré vedieť sa ubrániť prednečakanou fackou v podniku, či kopancom na diskotéke.
Jedným zhlavných dôvodov prečo sa dať v dnešnej dobe na nejaké bojové umenie je, že BUrozvíjajú človeka po každej stránke. V iných športoch sa kladie dôraz iba načasť schopností, napr. pri behu na rýchlosť a kondíciu, pri vrhu guľou na silu,atď. Pri Kung-Fu sa zlepšuje celé telo,možno nie do takej miery ako pri iných športoch, ale zase so širokým záberoma to nehovorím o psychickej pohode. Ak chcete bojovým umenímubližovať potom nechápete jeho princíp a ste zrejme zlý človek. BU majú slúžiťsebaobrane.
Moja radaznie: "Ak sa dá vyhnúť boju, tak sa mu vyhnite, lebo niekomu ublížite,alebo niekto ublíži vám. Ak sa nedá vyhnúť boju, bojujte a chcite vyhrať."
O BU by som porozmýšľalešte v jednom smere. Dnes existujú spôsoby ako porovnávať schopnostijednotlivcov. Najčastejším sú zápasy. Niektoré BU bodujú každý úder, iné čakajúna víťaza, a niektoré vôbec nemajú takéto konfrontovanie. Niektorým jedincompotom uchádza hlavná podstata BU a snažia sa za každú cenu vyhrať, zabúdajú nabolesť a česť a zaslepený pocitom víťazstva, úplne prekrútili podstatu. S takýmčlovekom sa ťažko sparuje (cvičenie vo dvojici), lebo býva agresívny a zabúdaže trénuje. Taktiež ringové športy majú veľa pravidiel a nepovolených úderov,takže po čase bojovník už neprevádza celú škálu pohybov, ktoré sa naučil mimoringu a taktiež neočakáva, že útočník spraví nejaký nečakaný pohyb (obskočí ho a tresne kladivom zozadu po hlave). Čiženeporaziteľný bojovník v ringu môže byť ľahko zaskočený niekde na ulici.
Pri cvičení BUa hlavne Kung-Fu je veľmi dôležitý aj učiteľ, pri Kung-Fu nazývaný sifu. Dnesje veľa šarlatánov, ktorí sa oháňajú certifikátmi a vyhlasujú, že ich štýl je"tradičný, najlepší a neporaziteľný". Určujú vysoké ceny zastupňovanie, semináre a robia z cvičenia ohromný biznis. Sifu by vám mal byťvzorom, vysvetliť myšlienky cvičenia a nie správať sa ako podnikateľ. Je veľadobrých učiteľov, ktorý o sebe nedávajú vedieť, preto vyhrávajú tí s dobroureklamou. Česť výnimkám. Niektorý zase pridávajú do štýlov vlastné veci, aby,ktoré sú úplne zbytočné, alebo nemajú žiadnu myšlienku.
Veľa ľudínepozná ako vyzerá Kung-Fu. Poznajú ho iba z filmov, kde sú však scény dopredunavrhnuté a majú lahodiť oku. Preto to mnohým pripadá smiešne ako sekvencia úder-blok-úder vytvára aj 10-minútovúscénku. Kung-Fu v reále vyzerá inač, a v podstate každý štýl by v boji vyzeralpodobne, či by šlo o Hung Gar, Wing Chun, Thajsky box.
Avšak pricvičení jednotlivých štýlov je rozdiel. Každý štýl má nejaké svoje formya špecifické cviky na zlepšovanie Kung-Fu. Formy môžu pripadať cvičencovi akonezáživné a nepoužiteľne pohyby, ale to je iba povrchný pohľad. Pri cvičeníkaždého pohybu musíte presne vedieť, prečo ho robíte tak, či onak, kamsmerujete silu, kam smeruje sila do vás. Človek, ktorý toto nechápe cvičí potomiba nejaké Zombie Kung-Fu a nemá to potom žiaden význam (veľa ľudí takto cvičíhlavne vnútorné štýly ako Tai Ji). Niektoré veci vyzerajú smiešne, ale čas užpreveril účinnosť jednotlivých techník, takže treba mať k tomu úctu, ale zasena druhej nemôžeme veriť všetkému, čo vidíme.
Niektorí ľudiasa pretekajú v súťažení v tom, ktorý štýl je lepší. Neexistuje nič také akolepší štýl, stále je len lepší bojovník a každý je poraziteľný. Ak naučíte 100ľudí písať, každý bude písať trochu inak a bude mať svoj charakteristickýrukopis, takisto ak naučíte 100 ľudí jednému BU, tak ho bude každý cvičiť posvojom. Ako potom chceme porovnávať štýly.
Na záverdodám, že každý človek má dve ruky, dve nohy, jedno telo a s tým sa nedá ničoriginálne vymyslieť. Človek sa začne učiť ľubovoľné bojové umenie a postupomčasu by sa mal priblížiť k bodu, kde už nie sú štýly a škatuľkovanie, ale ibajednoduché princípy, ktoré sú aj tak vždy rovnaké.
Takže cvičeniu zdar!
