Príbeh Danubiany, Kunsthalle a 12-tich miliónov
Začiatkom roka prišiel Mikuláš Dzurinda s návrhom pomôcť Danubiane a k svojmu straníckemu šéfovi sa prirodzene pridalo aj Ministerstvo financií. Bolo mi jasné, že v takejto kombinácii sa peniaze nájdu. Netrvalo dlho a v júli Ministerstvo financií predložilo na rokovanie vlády návrh: 12 miliónov viazane pre Danubianu. Tesne pred tým som dostal výzvu výtvarníkov s požiadavkou riešiť 4 problémy, vrátane záchrany Danubiany a riešenia Kunsthalle. Ako minister som stál pred dilemou, dostať tieto peniaze do finančne poddimenzovanej slovenskej kultúry alebo ich odmietnuť. Moje rozhodnutie je známe a aj dnes tvrdím, že som sa rozhodol správne, keď som financie prijal. Začali sa riešiť dlhodobo neriešené problémy. Z 12 miliónov eur je pre Danubianu 7 miliónov, pričom vznikla nezisková organizácia, do ktorej celý svoj majetok vložil súkromný vlastník a tento majetok prejde priamo do vlastníctva štátu. Zvyšné finančné prostriedky sa použijú na ďalších 6 kultúrnych projektov po celom Slovensku, okrem iného 1,5 miliónov na rekonštrukciu národnej kultúrnej pamiatky kaštieľ v Budmericiach.
Súčasťou návrhu neziskovej organizácie Danubiana - Slovenské centrum vizuálnych umení je aj vytvorenie Kunsthalle, čím sa mohla naplniť aj ďalšia požiadavka výtvarníkov z 23. júna 2011. Je to však ponuka, nie diktát. Ak výtvarníci v rámci diskusie, ktorú som inicioval, povedia nie, tak tam Kunsthalle nebude - vznikne Múzeum moderného umenia aj s Inštitútom výtvarného umenia. To sú fakty a cely príbeh do dnešného dňa. Mimochodom, práve na základe návrhu Ministerstva financií na riešenie Danubiany, som presadil peniaze na 10 rokov odkladanú rekonštrukciu SNG. Ďalší hriech?
Súďte alebo hoďte kameňom....
Teraz k môjmu odvolávaniu. Hystéria, ktorá vznikla len preto, že sme si dovolili dať návrh na vznik Kunsthalle v Bratislave na inom mieste ako si predstavovala skupina umelcov, je pre mňa nepochopiteľná. Stačilo povedať nie, ďakujeme, budeme radšej čakať ďalších 15 rokov. Na toto jednoduché nie, na ktoré majú umelci legitímne právo, sa však doslova „nalepili" ľudia, ktorí z rôznych dôvodov - neuspokojené záujmy, nepridelené posty a pod. - pocítili potrebu zakričať preč s ministrom, ktorý RIEŠI niektoré problémy v kultúre! Sami podporovatelia výzvy z Rady pre umenie po mojom vysvetlení sa rozhodli nevzdať členstva v tejto rade, pretože azda aspoň čiastočne pochopili moje kroky. Aj ja som uznal ich výčitku, že sme mohli konzultovať tieto kroky s Radou pre umenie, ale čas nás neskutočne tlačil. Balík financií sme museli zadministrovať do konca roka 2011, inak by do kultúry nešli.
Kto ohrozuje slovenskú kultúru?
Tu sa musím sa zastať súčasného vedenia Ministerstva kultúry. Za rok a pol sme splnili viac ako 50% PVV a ďalšie veci navyše, fakt sme nesedeli na zadku. Tu je zoznam významných krokov, ktoré sme v kultúre urobili:
http://www.culture.gov.sk/aktuality/vyznamne-kroky-mk-sr-od-jula-2010#VMFk0NPJbA9RE-kgD72myA
Spomeniem len oblasť financií, ktoré sú tak dôležité pre poddimenzovanú slovenskú kultúru. Zachránili sme 217 miliónov eur v rámci projektu Digitalizácia kultúrneho dedičstva, ktoré cez naše organizácie poputujú do slovenskej kultúry, do hry sme opäť dostali 60 miliónov na EHMK 2013, aj keď sme projekt preberali v katastrofálnom časovom sklze, (však pani Jaurová - signatárka výzvy na moje odvolanie), na tento rok máme o vyše 8% vyšší rozpočet na kultúru ako vlani (viac ako 4 milióny navyše smerujú na neštátnu kultúru) a tých spomínaných 12 miliónov už rozoberať nemusím, tie sú tiež navyše. Tak kto tu (do pekla) ohrozuje a poškodzuje Slovensku kultúru?!
