Hudba I.

N ajprv priblížim, čo vlastne tvrdila ona a prečo sme sa vôbec na túto tému rozprávali. Podľa Milady totiž elektronická hudba nieje hudba, ale len zvuk, niekedy príjemný na počúvanie. Keďže ja si myslím opak, chcem to teraz vysvetliť.

[ Jean Michel Jarre - Chronologie II ]

Nezáleží na tom, akým nástrojom je hudba hraná, ale na pocitoch, ktoré človek pri jej počúvaní zažíva. Pamätám si na prvý rok môjho štúdia na Technickej Univerzite v Košiciach, keď som chodil po meste a na ušiach som mal Radiohead, album Pablo Honey. Krásna atmosféra. Priznám sa, počas počúvania tohoto albumu som nevnímal nikoho okolo seba, iba slnečné lúče a jemný vetrík vo svojej tvári. Nie, Radiohead nerobia čistú elektronickú hudbu, ale nedá sa povedať ani to, že ich hudba nemá s elektronickými nástrojmi nič spoločné. Je to zmes, dá sa povedať, že toho najlepšieho z oboch svetov. Neskôr, po zhliadnutí anime .hack//SIGN, som sa akoby zamiloval do skladateľky soundtracku, Yuki Kajiura. Tento soundtrack som počúval veľmi dlho. Vtedy som v zime chodil s Alex. Nevyšlo to a preto keď teraz počujem nejakú skladbu od Yuki, mám z toho tak trošku depku. Z toho vyplýva, ze hudba sa spája s ľudským životom. Podľa mňa sa človek bez hudby ani nemôže zaobísť. Aspoň ja nie.

[ Jean Michel Jarre - Chronologie IV ]

Od základnej školy skladám hudbu aj ja. Elektronickú, ale aj živú. Hram aktívne na gitare a na klavíri. Nedá sa však povedať, že by som bol virtuóz na niektorý z týchto hudobných nástrojov, ale snažím sa zlepšovať. Moje detstvo bolo dosť ovplyvnené otcom a sestrou. Ešte pred základnou školou som počúval Sweet, Europe, Meat Loaf a aj Tinu Turner. Bolo toho veľa. Na základnej škole som začal s Helloween a pričuchol som k elektronickej hudbe. Z populárnych to bol aj DJ Bobo. Ale už vtedy sa mi dostal do uší Music Instructor či Prodigy . Od kamoša ( DJ Shaaman) som si domov doniesol aj nejaké trackované skladby a začal som sa učiť. Impulse Tracker bol vtedy pre mňa všetkým, čo som pre hudbu potreboval. Začal som aj chodiť na základnú umeleckú školu, odbor Syntetizátor. To som samozrejme nedokončil, ale vzal som si odtiaľ to potrebné. Nebol som však úplne elektronický. Bol som ovplyvňovaný aj Nazareth, Deep Purple, Black Sabbath, Uriah Heep, alebo aj Guns 'n' Roses . Myslím, že keby som mal menovať všetky skupiny a interpretov, písal by som asi román. Už vtedy som však pochopil, že hudba má v mojom živote popredné a veľmi dôležité miesto. Hudba ma akoby oslobodzovala. Pomáhala mi vyjadriť moje pocity. Pri hudbe som bol akoby niekto iný, ale stále ten istý človek.

[ Jean Michel Jarre - Calypso I ]

Teraz tvorím hlavne freeform hardcore s "kolegom" vitaminom-c (môj produkčný pseudonym je: suicidalDJ). Opäť som sa začal zdokonaľovať v hre na klavír a gitaru a po piatich rokoch zborového spevu si uvedomujem, že som asi vážne už po uši zamilovaný do hudby. Teraz by som sa už však konečne mohol dostať k definicii hudby. Hudba je zmes pocitov. Každý hudobný štýl je, a za to sa pôjdem aj pobiť, UMENIE . Je úplne jedno, či hrám na klavíri, husliach, alebo používam syntézu zvuku. Všetko je to umenie. Je to sloboda. Je to uvoľnenie toho, čo je za normálnych okolností skryté na dne duše, či mysle. Je to návšteva krajiny, v ktorej môžeme byť iba vo sne. Je to cesta na mesiac a naspäť. Je to túžba. Je to droga. Je to niečo, čo človeka uvoľní od všetkého zlého. Je účinnejšia ako alkohol alebo ine psychotropné látky. Je to čistá energia, ktorá prúdi priamo do žíl.

[ Jean Michel Jarre - Les Chants Magnétiques II ]

Týmito slovami už naozaj tento článok ukončím a pôjdem spať. Držím palce všetkým hudobníkom a taktiež poslucháčom, nech im hudba pomôže k super nálade a životu.

Be well