Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(2)
[ Jean Michel Jarre - Equinoxe IV ]
Č lovek, muž, žena, tiché všetko,
padá mu slza na zem a strach
z noci Ťa obalí do temnoty
a spolu so samotou Ťa väznia
a zakrývajú slnko, krátia deň
ukončí ho vrana,
zakráka a odletí preč.
[ Jean Michel Jarre - Equinoxe V ]
M už čaká na obed.
Jeho netrpezlivý jazyk,
slaný ako slza stekajúca
po skle keď straka
vyďobne srdce.
Sú toho plné knihy.
Elektrizujú ako zásuvka
a postavia sa Ti vlasy
keď počujú žalobu proti
našim snom. A zvony im
zaznejú, keď svitne deň,
odplávajú na lodi vdiaľ.
Be well
