Jeden z diskutujúcich napísal, že o kvalite filmu Lost Highway svedčí aj to, že sa mu venuje väčšina príspevkov diskusie. Chcel by som len pripomenúť (nechcem porovnávať), že film Forrest Gump získal viacerých oscarov, čo zasa svedčí o kvalite tohto filmu. Ale tu sa črtá trochu zložitejší a hlbší problém. Nepôjde už iba o opačné (nie protichodné) pocity temnoty a svetla, ale aj o to, aký majú na človeka vplyv. V prípade tých temnejších aj o to, ako sa s nimi vyrovná. Preto si myslím, že tu má navrch Forrest Gump, lebo dokázal vedľa seba zobraziť temnotu aj svetlo a vyniesť ich na povrch.(!?) Znovu by sa diskutujúci mohli zastať druhého filmu, v ktorom ide predovšetkým o „experiment“ s tým temnejším v človeku, ku koreňom ktorého sa človek dopátra ťažšie. Tiež časový odstup hrá podľa mňa veľkú úlohu. Opis niečoho, čo sa niekomu prihodilo, je jednoznačne objektívnejší, ako opis pocitov, ktoré prostredníctvom plátna režisér v divákovi vyvoláva. Nedá sa režisérovi odprieť ani jeho majstrovstvo, čo sa týka možných objavov na poli divákovho nevedomia. Otázka však znie: „Čo cenné (ešte) skrývajú filmy D. Lyncha?!“
