Čajovňa 2

Tak sme sa opäť zišli hlavne kvôli tomu, aby sme sa pokúsili postihnúť a vyjadriť znamenia čias. Nie je to každodenná aktivita. Práve preto sme dnes znova tu, kde sa môžeme odpútať od okolitého sveta a vydať sa neprebádanými chodníkmi spoločného rozhovoru.O to ťažšie bude o našom stretnutí písať zrozumiteľne ako o stretnutí nositeľa myšlienky, komunikátora a ich poslucháča. Kvôli bližšiemu pochopeniu uvediem krátke vysvetlenie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Každý z nich je rovnako dôležitý a ich úlohy sa môžu neustále zamieňať. Tak ako nositeľ myšlienky tak aj komunikátor a poslucháč si musia pripraviť otvorenú myseľ. Nositeľ myšlienky prináša myšlienku ako neuchopiteľné záblesky. Komunikátor dokáže bez jediného slova navodiť atmosféru načúvania. Pôsobí ako čisté plátno, na ktoré sa môžu myšlienky premietať. Poslucháč sa snaží pochopiť myšlienku, ktorú prináša nositeľ. Ak sa mu to podarí, vymienia sa ich úlohy. Poslucháč sa stáva nositeľom myšlienky. Z myšlienok, ktorým porozumel, skladá nové a ponúka ich ostatným prostredníctvom nového komunikátora. Ale ak poslucháč myšlienku nepochopí, môže sa pôvodný nositeľ znova pokúsiť priniesť myšlienku aj prostredníctvom druhého komunikátora. Čím viac si rozumejú účastníci rozhovoru, tým konkrétnejšia je téma. Najdôležitejšie je porozumenie nositeľa myšlienky a poslucháča.Nepredpokladal som, že niečo také sa v spomínaný večer stane. Možno každý z nás hľadal niečo podobné. Cez našu súvislosť s realitou sme sa pokúsili nájsť to, čo nás s ňou spája a zároveň od nej oddeľuje, čím ju môžeme ovplyvniť a čomu sa musíme podrobiť. Vydali sme sa hľadať bod, v ktorom sa my, ľudia žijúci v určitom čase a priestore, stretávame s niečím, čo nás presahuje.Najskôr sme sa pokúsili odrelativizovať javy, ktoré sa zo subjektívneho hľadiska zdajú relatívne, ale objektívne také nie sú. Prišli sme k záveru, že ide o javy a udalosti, ktoré nezmeníme svojím pôsobením v prítomnej chvíli. Teda jedine v prítomnej chvíli sa zdajú relatívne. Mohlo by sa zdať, že prítomná chvíľa trvá neustále a práve preto môže byť relatívne úplne všetko. My sme sa však presvedčili o opaku.Fakt, že existujem v čase, činí každú prítomnú chvíľu neopakovateľnou nespochybniteľnou a nenávratnou (minulosť), špeciálne pri rozhodovaní a voľbe. To, čo bude nasledovať po nej, v prítomnej chvíli nepoznám (budúcnosť). Všetky chvíle v budúcnosti sa však postupne budú stávať prítomnými chvíľami. Odohrá sa v nich ale len jedna možná alternatíva, pre ktorú sa v danej chvíli rozhodnem. Teda to, čo bude, môžem ovplyvniť až vtedy, keď to príde. Všetky udalosti stávajúce sa okolo nás, sú od nás objektívne nezávislé, s výnimkou nášho vzájomného pôsobenia v prítomnej chvíli. Teda kľúčom k svetu okolo nás, aj v nás, ktorý nám umožňuje konať, je práve prítomná chvíľa. Málo, alebo príliš veľa?

Martin Krajmer

Martin Krajmer

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

mám rád aj komplikácie... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

50 článkov
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

42 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu